Európska centrálna banka (ECB) začiatkom septembra opäť zvýšila svoju základnú úrokovú sadzbu a dostala ju tak na jej historický najvyššiu úroveň. Úroky stúpli už desiatykrát za sebou o 25 bázických bodov a dosiahli výšku štyroch percent. Ako informoval Financial Times, ECB naznačila, že úrokové sadzby už dosiahli svoj vrchol, keď uviedla, že „úrokové sadzby dosiahli úrovne, ktoré, ak sa budú udržiavať dostatočne dlho, výrazne prispejú k včasnému návratu inflácie k cieľu (2 percentá)“.
Úrokové sadzby v eurozóne. Zdroj: Traidingeconomics.com
Inflácie v eurozóne prestala klesať, stagnuje
Inflácia v eurozóne je však príliš odolná. Síce za posledný rok klesla o polovicu oproti jej maximu z októbra 2022, ktoré bolo na úrovni 10,6 %. Avšak výsledky z augusta ukázali, že nepretržitý pokles rastu cenovej hladiny sa zastavil. Inflácia začala stagnovať. V auguste bola miera inflácie v eurozóne 5,3 %, čo predstavuje presne tú istú úroveň, akú dosahovala v júli.
Inflácia v eurozóne. Zdroj: Traidingeconomics.com
V súčasnosti ECB vyzýva členské štáty menovej únie aby sa do boja proti vysokej inflácií pridali razantnými fiškálnymi opatreniami, ktoré výrazne zvýšia účinky prísnej menovej politiky. „Fiškálna politika by mala byť obozretná, mala by byť opatrná, mala by presadzovať reštriktívny postoj a musí fungovať v súlade so zmenami, ktoré sa uskutočnili na úrovni menovej politiky,“ poznamenal predseda Euroskupiny Paschal Donohoe na tlačovej konferencii.
Výkonnosť európskej ekonomiky klesá. Hospodársky rast eurozóny bude nižší ako predpovedala Európska komisia ešte pred pár mesiacmi. Práve preto, musí centrálna banka zmierniť svoju prísnu menovú politiku a umožniť tak ekonomike hospodársku produkciu. „Mali by sme venovať všetok svoj čas a energiu premýšľaniu o opatreniach, ktoré musíme prijať, aby sme v Európe dosiahli väčší rast. To znamená, že potrebujeme rovnováhu medzi zdravými verejnými financiami a nižším dlhom a inováciami, investíciami a bojom proti zmene klímy,“ povedal Francúzsky minister financií Bruno Le Maire.
ECB je v súčasnosti v patovej situácií. Inflácia prestala klesať a stále si drží relatívne vysokú úroveň. Avšak prísna menová politika dostala úrokové sadzby tak vysoko, že ekonomická výkonnosť krajín používajúcich euro klesá. Vlády jednotlivých členských krajín by tak mali pridať ruku k dielu. Zabojovať o nižšiu mieru inflácie prostredníctvom reštriktívnej fiškálnej politiky. Jednoducho povedané, krajiny menovej únie musia prestať rozhadzovať peniaze zo štátnych rozpočtov a obmedziť tak ľuďom prístup k peniazom.
„Je potrebné, aby bola fiškálna politika reštriktívna, ako sme odporúčali už na jar. Neznamená to obmedzovanie investícií, ale postupné rušenie zostávajúcich opatrení na podporu energetiky a zabezpečenie toho, aby akékoľvek nové opatrenia, ak sa ukážu ako potrebné, boli oveľa lepšie cielené,“ uviedol Európsky komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni.
V Spojených štátoch amerických už inflácia dokonca stúpa
Miera inflácie v USA stúpa už druhý mesiac za sebou. V júni dosiahla svoju najnižšiu hladinu na úrovni 3 %, avšak v júli sa už zvýšila na 3,2 % a v auguste vyskočila na 3,7 %. Hlavnou príčinou tohto nárastu cenovej hladiny v auguste boli skokové ceny benzínu.
Predstavitelia Federálneho rezervného systému (FED) majú obavy, že obdobia poklesu inflácie môžu byť len dočasné a jej úroveň sa môže opäť zvýšiť. To by znamenalo ďalšie sprísnenie menovej politiky centrálnej banky v USA. Pozitívnym znakom pre Spojené štáty je ochladenie trhu práce. Miera nezamestnanosti v auguste stúpla na 3,8 %, dosiahla teda najvyššiu úroveň od začiatku minulého roka.
„Trh práce minulý rok šprintoval a teraz sa približuje k maratónskemu tempu,“ povedal Nick Bunker, vedúci ekonomického výskumu v Indeed Hiring Lab. „Spomalenie je vítané, je to jediný spôsob, ako prekonať vzdialenosť“, informoval o tom Bloomberg.
FED bude rozhodovať o ďalšom vývoji úrokových sadzieb koncom septembra. V čase písania článku ešte nie sú známe výsledky zasadnutia Rady guvernérov. Avšak analytici predpokladajú, že relatívne nízka úroveň inflácie v kombinácií s oslabením trhu práce umožnia federálnej banke, ponechať pre tentokrát úrokové sadzby nezmenené. „Budúce politické rozhodnutia budú o riadení rizík a medzičasových nákladoch nadmerného sprísnenia verzus nedostatočného sprísnenia menovej politiky,“ povedala prezidentka Federálnej rezervnej banky v Clevelande Loretta Mester.