Slovenské ústavné právo na hotovosť kritizuje Európska centrálna banka

Ukotvila v ňom právo Slovákov na hotovosť. K tomuto kroku vládnych predstaviteľov viedli obavy zo zavedenia digitálneho eura, ktoré by mohlo v budúcnosti kompletne nahradiť hotovosť v celej Európskej únií. Vykonané legislatívne zmeny však aktuálne ostro kritizuje Európska centrálna banka (ECB). Podľa nej Slovensko nemá právo zavádzať do ústavy garanciu hotovostných platieb a hrozí mu za to dokonca pokuta.

V lete minulého roka 111 poslancov v parlamente odkleplo zmenu ústavného zákona. Pribudol v ňom odstavec, ktorý hovorí, že „každý má právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti zákonným platidlom, pričom prijatie takejto platby možno odmietnuť len z primeraných alebo všeobecne uplatňovaných dôvodov. Právo vykonať hotovostnú operáciu v banke alebo pobočke zahraničnej banky sa zaručuje.“

ECB ma voči novej slovenskej ústave niekoľko legitímnych výhrad. V prvom rade upozorňuje na to, že členské štáty EÚ nemajú právomoci rozhodovať o zárukách vydávania hotovosti, keďže kompetencie týkajúce sa zákonného platidla má jedine Európska centrálna banka. Slovensko tak zmenou ústavy porušilo pravidlá o fungovaní EÚ. Tie hovoria, že vydávať hotovosť môže len ECB, alebo národné centrálne banky na základe jej poverenia.

ECB poukazuje aj na nejednoznačné znenie zákona, kde nie je jasné aké hotovostné operácie sú v bankách zaručené. „Napríklad nie je úplne kjasné, ktoré operácie by patrili do rozsahu hotovostných operácií, či podľa nového ústavného režimu musia banky vykonávať hotovostné operácie pre kohokoľvek alebo len pre svojich klientov, alebo či existujú ďalšie podmienky a obmedzenia práva vykonávať hotovostné operácie v banke alebo pobočke zahraničnej banky,“ uvádza ECB.

Slovensko by teda malo znova zmeniť nedávno zmenenú ústavu, inak mu Súdny dvor EÚ môže uložiť pokutu. Vyzerá to tak, že Slováci prídu o svoje nové ústavné právo na platbu v hotovosti. Čo opäť oživí obavy z toho, že hotovosť úplne zanikne. „Trend prechodu na bezhotovostné platby je zrejmý a nemá zmysel mu brániť. Netreba sa však báť, že hotovosť zrušia obchodníci. Ústavná ochrana hotovosti je ochranou proti možným nápadom rušiť hotovosť zo strany Európskej centrálnej banky,” uviedol pred časom Marián Viskupič, tvorca problematického ústavného zákona.

ECB sa už vo vývoji digitálneho eura posunula do druhej fázy. Etapa, ktorá bola výskumnou časťou projektu v minulom roku skončila a centrálna banka aktuálne digitálne euro reálne pripravuje. „Digitálne euro by bolo elektronickým platobným prostriedkom, ktorý by bol bezplatne dostupný pre všetkých. Rovnako ako dnes hotovosť by sa dalo používať všade v eurozóne, pričom by zaručovalo bezpečnosť a súkromie. Vo svete charakterizovanom čoraz väčšou mierou digitalizácie by bolo digitálne euro pre našu jednotnú menu ďalším krokom vpred,“ uvádza ECB.

Centrálna banka však po celý čas zdôrazňuje, že digitálna forma európskej meny bude len doplnkom k hotovostným peniazom a nie je jej cieľom hotovosť nahradiť. Dôvodom na jej zavedenie je rýchla digitalizácia vo svete, ktorá sa nevyhla ani finančným službám. Guvernér Národnej banky Slovenska k tejto téme uviedol, že „potrebujeme celoeurópske riešenie kompatibilné s najmodernejšími technológiami budúcnosti. Nie je to ani ofenzívne, ani defenzívne, musí to byť jednoduché a praktické, aby to ľuďom zjednodušilo život.“

Digitálnu menu centrálnej banky nevyvíja len ECB, rovnako sa o ňu pokúšajú aj ostatné krajiny z celého sveta. Odporcovia však hovoria o nebezpečenstvách, ktoré sú spojené s kybernetickými útokmi a najmä o strate súkromia, keďže centrálna banka získa prístup k informáciám o všetkých platbách, ktoré sa budú realizovať touto formou.

Digitalizácia sa nedotkne len platieb, aktuálne EÚ pripravuje aj projekt európskej digitálnej peňaženky, ktorej súčasťou bude digitálny občiansky preukaz, ale aj iné doklady, ako vodičské oprávnenie, alebo vysokoškolský diplom. Digitalizácia dokladov uľahčí Európanom komunikáciu s úradmi. Tento projekt je vo fáze príprav aktuálne aj na Slovensku a predbežne sa odhaduje, že by mohol fungovať od roku 2026. Rovnako aj v tomto prípade kritici poukazujú na absolútnu kontrolu štátu nad obyvateľmi.