Najväčšie centrálne banky pohli úrokovými sadzbami.

Menová politika najväčších centrálnych bánk zmenila svoje smerovanie. Po tvrdých reštriktívnych opatreniach, ktoré boli sprevádzane zvyšovaním úrokových sadzieb, došlo k obratu. Európska centrálna banka (ECB) už po druhýkrát v tomto roku znížila základnú úrokovú sadzbu, a teraz dokonca dosť razantne. K prvému zmierneniu menovej politiky došlo už aj v Spojených štátoch amerických, kde Federálny rezervný systém (FED), ktorý je tamojšou centrálnou bankou, po prvýkrát rozhodol o znížení úrokovej sadzby a priniesol tak na trhy dlho očakávanú úľavu.

Cieľom prísnej monetárnej politiky najväčších centrálnych bánk bolo dostať pod kontrolu príliš vysokú úroveň inflácie. Jej miera v poslednom roku výrazne poklesla a preto aj keď nedosiahla cieľovú dvojpercentnú úroveň, centrálne banky začali poľavovať v agresívnych opatreniach, ktoré zmáhali trhy.

V auguste dosiahla miera inflácie v eurozóne výšku 2,2 %. ECB na svojom septembrovom zasadnutí Rady guvernérov rozhodla o výraznejšom znížení úrokových sadzieb. Pri prvom uvoľnení prísnej menovej politiky centrálna banka znížila základnú sadzbu o 25 bázických bodov a teda úroky klesli z 4,50 % na 4,25 %. Po septembrovom zasadnutí bol pokles ešte výraznejší. Úroková sadzba pre hlavné refinančné operácie klesla na 3,65 %, ako informuje Národná banka Slovenska.

Člen Rady guvernérov ECB a šéf rakúskej centrálnej banky Robert Holzmann naznačil, že k ďalšiemu zníženiu sadieb by mohla ECB pristúpiť už v decembri. V rozhovore pre Financial Times vysvetlil, že ďalšie zmiernenie menovej politiky nastane v prípade, že nedôjde k žiadnym neočakávaným šokom, akým by mohol byť napríklad výrazný nárast cien energií. „Menová politika je teraz na dobrej trajektórii,” povedal.

Americká centrálna banka po prvýkrát od roku 2020 uvoľnila svoju prísnu menovú politiku. Kľúčová úroková sadzba klesla zo svojho takmer 23-ročného maxima na úrovni 5,25 % na hladinu 4,75 %. Federálny rezervný systém zároveň naznačil, že bude v rovnakom trende pokračovať aj svojich ďalších dvoch zasadnutiach v tomto roku. V roku 2025 by mal FED znížiť úrokové sadzby ešte štyrikrát.

Rozhodnutia centrálnych bánk najväčších ekonomík sveta majú dopady na globálne trhy. Nižšie úrokové sadzby znamenajú lacnejšie financovanie pre firmy, čo podporí investície, produkciu, inovácie aj tvorbu nových pracovných miest.

Miernejšia menová politika podporí spotrebu domácnosti, zvýši sa ich kúpna sila aj schopnosť vytvárať úspory. Podniky aj domácnosti tak budú mať väčšiu silu na to, aby naštartovali silnejší ekonomický rast.

Druhá strana mince však hovorí o tom, že príliš rýchle uvoľnenie menovej politiky by mohlo zapríčiniť opätovný nárast inflácie, proti ktorej v posledných rokoch centrálne banky tvrdo bojovali. Zatiaľ čo uvoľnenie menovej politiky prináša množstvo pozitívnych efektov, odborníci varujú pred rizikami, ktoré by mohli vzniknúť, ak centrálne banky znížia úrokové sadzby príliš rýchlo alebo v nesprávny čas.

Prílišná stimulácia ekonomiky by totiž mohla viesť k prehriatiu trhov a následnému zhoršeniu inflácie, ktorá ešte stále nie je úplne pod kontrolou. Preto bude dôležité, aby centrálne banky starostlivo sledovali vývoj inflácie a aj ďalších ekonomických ukazovateľov.

Okrem toho, nižšie úrokové sadzby majú dopad aj na kurz meny. Zníženie úrokových sadzieb v eurozóne a Spojených štátoch by mohlo oslabiť euro aj dolár voči iným svetovým menám, čo môže zvýšiť exportnú konkurencieschopnosť týchto ekonomík. Na druhej strane, slabšia mena môže zvýšiť ceny dovozu, čo by mohlo opäť tlačiť na infláciu.

Investori budú sledovať nielen kroky centrálnych bánk, ale aj reakcie trhu. Trh s dlhopismi, ktorý citlivo reaguje na zmeny úrokových sadzieb, môže v najbližšom období zaznamenať zvýšenú volatilitu. Rovnaké očakávania sa vzťahujú aj na akciové trhy, ktoré by mohli profitovať z lacnejšieho financovania. Preto bude nasledujúce obdobie kľúčové pre ďalší vývoj globálnej ekonomiky, keďže sa ukáže, či bude zmiernenie menovej politiky dostatočne vyvážené a efektívne.