Môžeme sa ešte spoliehať na centrálne banky?

V súčasnom svete môžu mať rozhodnutia o menovej politike ďalekosiahle dôsledky. Súboj medzi centrálnymi bankami a realitou na trhu sa stal predstavením, ktoré mnohí analytici očakávali už dlhšiu dobu. Následky uplynulých rokov, ktoré boli sprevádzané nízkymi až zápornými úrokovými sadzbami sa v súčasnosti na trhu prejavujú naplno. Každá akcia vždy automaticky vyvolá aj nejakú reakciu, a zdá sa, že centrálni bankári budú musieť tento zákon fyziky pochopiť. Obdobie, v ktorom centrálne banky zaplavovali ekonomiku peniazmi skončilo, no škody, ktoré to napáchalo, nie je jednoduché napraviť.

Posledných niekoľko rokov centrálni bankári používali rétoriku, ktorá mala trhy upokojiť. A to aj v časoch, keď inflácia výrazne prekonávala ich dvojpercentný inflačný cieľ. Jerome Powell, šéf americkej centrálnej banky (FED) najskôr trval na tom, že inflácia je len dočasná. Christine Lagarde, prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) taktiež situáciu zľahčovala slovami, že ide len o dočasný nárast cenovej hladiny. Dnes, keď už jasne vidíme, že slová predstaviteľov centrálnych bánk boli od reality vzdialené veľmi ďaleko, dôvera v centrálne banky prudko klesá.

Pred dvoma rokmi Jerome Powell, šéf americkej centrálnej banky tvrdil, že rastúca cenová hladina sa nestane trvalou črtou americkej ekonomiky a neprinúti centrálnu banku dvíhať úrokové sadzby, informovala o tom v tom čase agentúra Reuters. V súčasnosti však už vieme, že inflácia sa v USA tvrdo zakorenila a to aj napriek tomu, že Federálna banka s ňou už vyše roka tvrdo bojuje. Rovnako aj šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagarde v tom čase utvrdzovala trhy, že rast cenovej hladiny je len dočasný. „Vidíme, že inflácia bude v blízkej budúcnosti ďalej rásť, ale v budúcom roku bude klesať,“ povedala Lagardeová na tlačovej konferencii v roku 2021. Avšak opak bol pravdou.

Centrálni bankári napokon museli uznať vážnosť ekonomickej situácie a zareagovali až prekvapivo rázne. Jerome Powell zdvihol úrokové sadzby dvojnásobne prudšie a za omnoho kratší čas, ako to urobila jeho predchodkyňa Janet Yellen počas predchádzajúceho cyklu zvyšovania úrokov. Prekvapenie pocítili nielen analytici a trhoví stratégovia, ale aj odborníci z iných oblastí. Naučili sme sa lekciu: ak šliapnete na brzdu príliš neskoro, musíte oveľa prudšie zatlačiť.

Charakterizácia inflácie ako „dočasnej“ by sa mohla zapísať do histórie ako najhorší krok Federálnej rezervnej banky. Toto nesprávne vyhodnotenie situácie zvyšuje riziko ďalších chýb v politike FEDu a ECB a je tak možné, že práve stojíme na prahu ďalšej finančnej krízy.

Napriek radikálnemu sprísneniu menovej politiky centrálnych bánk sa inflácia ukazuje byť až neuveriteľne tvrdohlavou. Prudké odstránenie likvidity z trhu obmedzilo finančné možnosti len tým subjektom, ktoré sa v minulosti spoliehali výlučne na nízke úrokové sadzby, avšak všetci ostatní aj naďalej veselo míňajú a podporujú tak ďalší rast inflačných tlakov. Príkladom tohto fenoménu sú penzisti, ktorí po väčšine nie sú zadĺžení, majú stabilný príjem a navyše si v tejto dobe dokážu aj prilepšiť zvyšovaním sociálnych dávok zo strany štátu, ako informoval Kryptomagazín.

Najsilnejšie a najrýchlejšie zvyšovanie úrokových sadzieb za posledných 40 rokov si už vyžiadalo svoje obete, vrátane penzijných fondov, fondov s nehnuteľnosťami aj sektora kryptomien. Náhle zvraty úrokových sadzieb mali ďalekosiahle následky. Zrútenie bánk ako Silicon Valley Bank (SVB) a ďalších finančných inštitúcií naznačuje, že finančný systém je omnoho krehkejší, než sa všeobecne predpokladá. Dokonca aj vysoko uctievanú inštitúciu akou je európska Credit Suisse toto sprísnenie menovej politiky hlboko zasiahlo. Táto skutočnosť obracia pozornosť nie len ekonómov, ale aj širokej verejnosti na extrémnu krehkosť celého finančného systému.

Monetárny súboj centrálnych bánk s cenovou stabilitou, ekonomickou podporou a stabilitou finančných trhov je teraz nevyhnutný. Dokáže FED a ECB pokračovať v reštriktívnej politike a znížiť infláciu späť na 2% bez toho, aby vyvolal vážnu recesiu alebo dokonca novú finančnú krízu? Vízia centrálnych bánk o neustále omieľanom mäkkom pristátí sa zdá byť zo dňa na deň stále viac a viac vzdialená. Blížiace sa stretnutie Rady guvernérov ukáže, či má FED skutočne v rukách silnú kartu, o ktorej už dlhú dobu presviedča verejnosť, alebo naopak ho trh prevalcuje svojou extrémnou silou spotreby.