Inflácia začala v eurozóne opäť stúpať.

Ekonomická situácia v eurozóne nenapreduje tak, ako centrálna banka pôvodne očakávala. Miera inflácie po dlhých mesiacoch postupného klesania v decembri opäť vystrelila nahor. Problémom sú dve najväčšie ekonomiky menovej únie a to Nemecko a Francúzsko. Vyhliadka poklesu úrokových sadzieb v roku 2024 už nie je úplne jednoznačná.

Európsky štatistický úrad Eurostat zverejnil prvý odhad ročnej mieri inflácie v eurozóne za mesiac december. Podľa dostupných údajov úrad očakáva, že inflácia dosiahla v poslednom mesiaci roka 2023 úroveň 2,9 %. To predstavuje znepokojivý nárast z novembrových 2,4 %. Dvadsiatka krajín používajúcich euro sledovala od apríla pokles rastu cenovej hladiny, avšak na sklonku roka nastal zlom. Ceny začali rásť rýchlejšie.

Inflácia v eurozóne. Zdroj: Traidingeconomics

Najväčší vplyv na vzostup inflácie v menovej únií mal nárast cenovej hladiny v Nemecku. Index spotrebiteľských cien v najväčšej európskej ekonomike stúpol z 2,3 %, ktoré krajina dosiahla v novembri, na decembrové 3,8 %, čo znamená extrémny skok. Ďalšou krajinou, ktorá poznačila výsledky eurozóny výrazne negatívnym spôsobom, bolo Francúzsko. Ročná miera inflácie v druhej najväčšej európskej ekonomike stúpla z novembrových 3,9 % na 4,1 % v decembri.

Údaje Eurostatu ukázali, že obyvatelia menovej únie v decembri platili viac za potraviny, alkohol, tabak a služby. Celkový nárast inflácie však zmiernil výrazný pokles cien energií v porovnaní s rovnakým obdobím v predchádzajúcom roku. „Pre ECB toto opätovné zrýchlenie inflácie posilňuje postoj udržať si veľmi pevnú ruku a neunáhliť sa do žiadnych rozhodnutí o znížení sadzieb,“ uviedol na margo decembrových výsledkov Carsten Brzeski, globálny šéf makroekonomického výskumu v ING.

Väčšina decembrového nárastu celkovej inflácie eurozóny sa vraj v januári zvráti v dôsledku ďalšieho poklesu inflácie potravín a jadrovej inflácie, ako povedal Jack Allen-Reynolds, zástupca hlavného ekonóma eurozóny v Capital Economics, vo výskumnej správe, ako informoval The Wall Street Journal. „Hoci politici ECB v súčasnosti trvajú na tom, že úrokové sadzby zostanú ešte nejaký čas vysoké, stále máme podozrenie, že úrokové sadzby začnú znižovať v apríli alebo v približne tejto dobe,“ dodal.

Aj keď celková inflácia v menovej únií stúpla, jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa premenlivé ceny energií, potravín, alkoholu a tabaku v rovnakom období pokračovala v útlme. V decembri sa jadrová inflácia zmiernila z novembrových 3,6 % na 3,4 %, čo je dobré znamenie. Nárast celkovej inflácie „je v podstate technická záležitosť,“ uviedol v poznámke Michael Field, európsky trhový stratég spoločnosti Morningstar.

Dôležitým aspektom pri celkovej inflácií boli ceny ropy. Tie masívne poklesli od svojich maximálnych hodnôt z roku 2022. Avšak v decembri mnohé európske krajiny stopli štátne podpory na ceny energií. Domácnostiam tak automaticky stúpli platby za energie napriek tomu, že trend poklesu cien pokračoval aj naďalej. To sa následne premietlo do celkovej inflácie, avšak jadrová tieto vplyvy do úvahy neberie.

Európska centrálna banka dlhé mesiace nasleduje svoj dvojpercentný inflačný cieľ. V decembri sa od neho eurozóna o niečo viac vzdialila. Christine Lagarde za posledný rok mnohokrát zopakovala, že „úrokové sadzby zostanú vysoko tak dlho, ako to bude potrebné.“ Guvernér francúzskej centrálnej banky a člen Rady guvernérov ECB Francois Villeroy de Galhau po novembrovom zasadnutí centrálnej banky povedal, že úrokové sadzby dosiahli úroveň, na ktorej zotrvajú ešte niekoľko najbližších štvrťrokov. Podľa neho je potrebné si uvedomiť, že neexistuje len rast alebo pokles, ale existujú aj rovinné oblasti, na ktorých môžeme sledovať účinok menovej politiky.

Napriek všetkému, trhoví analytici očakávajú, že prvé zníženie úrokový sadzieb v eurozóne nastane v druhom kvartály roka 2024. Dôležité však budú januárové výsledky indexu spotrebiteľských cien, ktoré vyvrátia alebo potvrdia trend znovuoživenia inflačných tlakov v Európe.