V košíku máte Podľa aktuálnych výsledkov o inflácií v USA je jasné, že Federálny rezervný systém (FED) ešte nemá ani zďaleka vyhraté. Posledný rok sme sledovali úspešnú menovú politiku americkej centrálnej banky, keď zvyšovanie úrokových sadzieb tlačilo infláciu na stále nižšiu úroveň. Avšak júlové výsledky indexu spotrebiteľských cien federálnu banku zaiste nepotešili. Inflácia v Spojených štátoch v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom stúpla.
V našom minulom článku sme vás informovali o tom, že FED na svojom júnovom zasadnutí po prvýkrát od začiatku boja s infláciou, po dlhých 15tích mesiacoch úrokové sadzby nenavýšil. Centrálni bankári si takouto prestávkou chceli vytvoriť časový priestor na posúdenie vplyvov navyšovania úrokových sadzieb na ekonomiku.
Aktuálne výsledky indexu spotrebiteľských cien však potvrdili, že ešte nie je vhodný čas na to aby FED vo svojom boji s infláciou poľavil. V júli dosiahla miera inflácie v USA hladinu 3,2 %. Pričom v predchádzajúcom mesiaci bola na úrovni troch percent.
Inflácia v USA. Zdroj: traidingeconomics.com
Jedenásť mesiacov po sebe inflácia postupne klesala, až doteraz. Jej neústupná sila je poháňaná najmä silným trhom práce. V Spojených štátoch je vysoká miera zamestnanosti a zároveň aj mzdy Američanov neustále rastú. Spotrebiteľské výdavky sú teda stále dosť silné a to tlačí cenovú hladinu automaticky nahor.
FED bude musieť ešte viac pritvrdiť. Úrokové sadzby sú aktuálne na úrovni 5,25 %. Jonathan Millar, hlavný americký ekonóm z Barclays povedal, že FED pravdepodobne znova navýši úrokové sadzby v novembri a to by podľa neho mohlo prispieť k vyššiemu riziku, že na trhu vypukne ekonomická kríza.
Historické údaje nám jasne ukazujú, že vždy po období vysokej inflácie vypukla veľká ekonomická kríza.
Vývoj inflácie a obdobia recesie. Zdroj: fred.com
Ekonomická kríza býva priamym dôsledkom prísnej menovej politiky. Centrálna banka odsáva z trhu peniaze, a to nie len prostredníctvom úrokových sadzieb, ale aj pomocou nástrojov fiškálnej politiky. FED má teraz extrémne ťažkú úlohu. Musí nájsť rovnováhu, ktorá zabezpečí pokles inflácie na cieľovú dvojpercentnú úroveň, ale zároveň to s reštriktívnymi opatreniami nesmie prehnať lebo spôsobí v ekonomike recesiu.
Veľkým otáznikom sú v súčasnosti oneskorené vplyvy prísnej politiky centrálnej banky. To, že sú dnes úvery drahšie sa v ekonomike naplno prejaví až omnoho neskôr. Legendárny ekonóm Milton Friedman povedal, že zvyšovanie sadzieb FEDu ovplyvňuje ekonomiku „s dlhými a variabilnými oneskoreniami.“ Drahé úvery znižujú spotrebiteľské výdavky a tlmia investície podnikov. Následkom toho hospodársky rast klesá.
Ďalším problémom, ktorý sa taktiež prejaví až s oneskorením je to, že domácnosti aj podniky majú dnes obmedzený prístup k úverom. Po tom čo v USA skrachovali viaceré banky, nastali na trhu zmeny v podmienkach pre poskytovanie úverov. Banky sa omnoho viac zameriavajú na kvalitu poskytnutých úverov. Obávajú sa, že rizikové pôžičky by mohli narušiť ich stabilitu fatálnym spôsobom. Z toho dôvodu dnes v Amerike už nemá prístup k úverom veľké množstvo domácnosti aj firiem.
FED teda musí pokračovať v navyšovaní úrokových sadzieb lebo inflácia je veľmi odolná. Zároveň ale riskuje, že môže na trhy vyvinúť až príliš veľký tlak, ktorý s časovým oneskorením spôsobí ekonomickú katastrofu.
Mnohí ekonómovia dnes upozorňujú na to, že vysoké spotrebiteľské výdavky sú ešte stále spôsobené prebytočnými úsporami z obdobia pandémie. Súčasný ekonomický rast tak poháňajú rezervy domácností, nie aktuálna produkcia. V najbližšom období sa už Američanom s nízkymi alebo strednými príjmami ich rezervy minú a hospodársky rast Spojených štátov bude výrazne ohrozený. Podľa prognózy agentúry Moody's Analytics by obmedzené spotrebiteľské výdavky mohli v budúcom roku znížiť hospodársky rast USA približne o štvrtinu percentuálneho bodu.
