Finančná kríza 2007-2008: čo sa vlastne stalo?

Súčasné problémy v bankovom sektore spôsobujú nervozitu a neistotu naprieč celým finančným svetom. A hoci súčasná neistá situácia nie je veľmi podobná tej spred krízy v rokoch 2007 a 2008, je prirodzené, že sa začali objavovať hlasy, ktoré tieto obdobia porovnávajú a uvažujú, či nás v konečnom dôsledku nečaká ďalšia veľká, finančná kríza. V tomto článku sa pozrieme do minulosti a pripomenieme si, čo vlastne spôsobilo spomínanú krízu a aké boli jej následky.

Počiatky krízy

Prvé roky nového tisícročia boli v USA poznačené viacerými udalosťami, ktoré mali veľmi negatívny vplyv na ekonomiku krajiny. Spomeňme spľasnutie internetovej akciovej bubliny (Dot-com bubble) medzi rokmi 2000 a 2001, teroristický útok v septembri 2001 či niekoľko obrovských účtovných škandálov firiem v rokoch 2001 a 2002.

Jedným z krokov, ako chcela americká centrálna banka (Federal Reserve – Fed) reštartovať ekonomiku krajiny, bolo zníženie sadzby federálnych fondov. Ešte v máji 2000 bola 6,5% no v decembri 2001 už len 1,75% a v júni 2003 ju Fed znížil len na 1%. Veľmi zjednodušene a v skratke, ide o nástroj Fedu, ktorým je schopný nepriamo no efektívne meniť hodnoty úrokových sadzieb ponúkaných bankami. Naprieč USA teda nasledovalo zníženie úrokových sadzieb. Zámer to bol síce dobrý no v kombinácii s benevolentnými úverovými normami a prefíkanosťou či chamtivosťou istých ľudí išlo o vytvorenie jedného z pilierov krízy.

Výsledkom bol výrazný nárast záujmu o kúpu nehnuteľnosti, keďže za daných podmienok si úver mohol dovoliť prakticky každý. Navyše, banky a iné spoločnosti boli veľmi ochotné “pomôcť“ prakticky každému. Tento vývoj mal samozrejme za následok značný nárast cien nehnuteľností a mnohým z vás je už jasné, že išlo o počiatok (ne)slávnej realitnej bubliny a to nie len v Spojených štátoch.

Banky potom tieto úvery predávali bankám na Wall Street, ktoré z nich vytvorili finančné nástroje s údajne nízkym rizikom, ako cenné papiere kryté hypotékami a kolateralizované dlhové obligácie. Čoskoro sa rozvinul veľký sekundárny trh na vytváranie a distribúciu rizikových úverov. Rizikových práve v tom zmysle, že boli dávané ľuďom, s nízkou bonitou (ľuďom, pri ktorých bolo značné riziko neschopnosti splácania).

Americká komisia pre cenné papiere a burzu navyše v októbri 2004 podporila väčšie podstupovanie rizika medzi bankami a zmiernila požiadavky na držanie čistého kapitálu pre päť investičných bánk – Goldman Sachs, Merrill Lynch, Lehman Brothers, Bear Stearns a Morgan Stanley. To im umožnilo využívať peniaze na investovanie, ktoré reálne nevlastnili a zvýšilo tak ich zraniteľnosť.

Viaceré varovné signály

Všetko vyzeralo ružovo avšak následne začal Fed po rokoch znižovania úrokové sadzby zvyšovať. Najskôr v júni 2004 a do roku 2006 zvýšil sadzbu federálnych fondov na 5,25%. Na tejto úrovni zotrvala až do augusta 2007. K tomu prirátajme, že v roku 2004 dosiahla miera vlastníctva nehnuteľnosti v USA svoje maximum - 69,2%. Po zvýšení úrokových sadzieb však už začiatkom roku 2006 začali ceny nehnuteľností klesať a to predstavovalo veľký problém.

Rapídny pokles cien spôsobil, že domy či byty mnohých ľudí mali odrazu menšiu hodnotu, než bola cena, ktorú za ne zaplatili. Ak mali hypotéky s variabilnou úrokovou sadzbou, ich splátky rástli zároveň s tým, ako klesali hodnoty ich domovov. Vo výsledku mnohí ľudia uviazli s hypotékami, ktoré si nemohli dovoliť, ktoré neboli schopní splácať. Navyše, svoju nehnuteľnosť nemohli predať bez straty a bez toho, aby dlhovali peniaze veriteľom.

Išlo primárne o ľudí, ktorým na bývanie požičali tzv. subprime lenders. Išlo o veriteľov, ktorí bez problémov ponúkali úvery aj ľuďom s nízkou bonitou, ktorým ich odmietli poskytnúť spoločnosti pôsobiace na prime markete (tradičný poskytovatelia).

Miera požičiavania peňazí ľuďom takzvanými subprime lenders a miera vlastníctva nehnuteľnosti v USA. Zdroj: U.S. Census Bureau, Harvard University – State of the Nation’s Housing Report 2008, získané na stránke Wikipédia

Prirodzene, akonáhle ľudia prestali splácať úvery, subprime lenders sa dostali do problémov. Tento stav vyústil začiatkom roka 2007 do situácie, kedy jedna takáto spoločnosť za druhou vyhlasovala bankrot. Len vo februári a marci skrachovalo 25 subprime lenders. Do problémov sa dostali i banky Bear Stearns a Merrill Lynch.

Napriek tomu, že už v polovici roka 2007 bola situácia kritická a prišlo k mnohým problémom, išlo o maličkosti oproti tomu, čo priniesli nasledujúce mesiace.

Príchod najväčšej finančnej krízy od roku 1929

Už v auguste 2007 bolo zjavné, že finančná kríza sa prehlbuje a že problémy sa z USA začali šíriť ďalej. Medzibankový trh, ktorý udržiava peniaze v pohybe po celom svete, úplne zamrzol, najmä kvôli strachu z neznámeho.

Britská banka Northern Rock sa musela obrátiť na anglickú centrálnu banku (Bank of England) so žiadosťou o núdzové financovanie kvôli problémom s likviditou. V októbri 2007 sa švajčiarska banka UBS stala prvou veľkou bankou, ktorá oznámila straty a to až 3,4 miliardy dolárov, z investícií súvisiacich s rizikovými úvermi.

V nadchádzajúcich mesiacoch Fed a ďalšie centrálne banky prijali koordinované opatrenia, aby poskytli pôžičky v miliardách dolárov globálnym úverovým trhom, ktoré sa zastavili, keď ceny aktív klesli. Napriek tomu sa koncom roka 2007 americká ekonomika ocitla v recesii.

Mnohé finančné inštitúcie mali stále väčšie a väčšie problémy s likviditou a akciové trhy na celom svete sa výrazne prepadli. Fed tak v snahe spomaliť hospodársky pokles pristúpil k zníženiu svojej referenčnej úrokovej sadzby o trištvrte percentuálneho bodu, čo bolo najväčšie zníženie za uplynulé štvrťstoročie.

Avšak problémy a zlé správy sa kopili i naďalej. Vo februári 2008 bola britská vláda nútená znárodniť banku Northern Rock. V marci zas skolabovala už pár krát spomenutá, globálna investičná banka Bear Stearns, jeden z pilierov Wall Street, ktorú nakoniec získala JPMorgan Chase.

Pád Lehman Brothers

Do leta 2008 stihla skrachovať ďalšia veľká a dôležitá banka - IndyMac. Ďalej, dve najväčšie finančné spoločnosti ponúkajúce hypotéky na bývanie, Fannie Mae a Freddie Mac, boli prevedené pod priamu kontrolu americkej vlády.

Avšak tým najväčším spadnutým dominom, bola slávna banka Lehman Brothers. Jej bankrot v septembri 2008 do dnešných dní predstavuje ten najväčší bankrot v americkej histórii a pre mnohých sa stal symbolom devastácie spôsobenej globálnou finančnou krízou. V ten istý mesiac sa finančné trhy ocitli vo voľnom páde, pričom hlavné americké indexy utrpeli jedny z najhorších strát v histórii.

Vývoj indexu S&P 500 v období od jesene 2007 až po zaznamenanie nového rastu v marci 2009. Index stratil zhruba 50% svojej hodnoty. Zdroj: msn

Reakcie a kroky k náprave

Fed, Ministerstvo financií, Biely dom a Kongres sa samozrejme snažili prísť s komplexným plánom na zastavenie ekonomického úpadku, obnovenie dôvery v ekonomiku a jej opätovné naštartovanie. Prvým krokom bolo schválenie a zavedenie programu na záchranu problémových aktív (TARP).

Išlo o iniciatívu Ministerstva financií USA s cieľom stabilizovať finančný systém krajiny, obnoviť hospodársky rast a zmierniť zabavenie majetku. Vláda sa skrz tento program rozhodla nakúpiť cenné papiere kryté hypotékami (taktiež už nazývané “toxické“ aktíva) a tiež akcie bánk. Medzi rokmi 2008 a 2010 sa cez TARP investovalo do rôznych spoločností a firiem 426,4 miliardy dolárov.

Osobitné finančné injekcie v podobe záchranných balíkov boli poskytnuté napríklad spoločnostiam Fannie Mae a Freddie Mac a to konkrétne 187 miliárd USD. Záchranný balík 30 miliárd USD zas pomohol JPMorgan Chase so ziskom skrachovanej Bear Stearns.   

Za zmienku tiež stojí americký zákon o obnove a reinvestíciách (ARRA) z roku 2009. Bol súčasťou legislatívy o fiškálnych stimuloch, ktorú schválil Kongres v reakcii na veľkú recesiu v roku 2008. Známy skôr ako “stimulačný balík z roku 2009“ alebo “Obama stimul", zákon zahŕňal sériu výdavkov vlády zameraných primárne na boj s nezamestnanosťou.

Zákon pozostával zo 787 miliárd USD (neskôr navýšených na 831 miliárd USD) v daňových úľavách, úveroch a dávkach v nezamestnanosti pre rodiny; vyčlenil aj výdavky na zdravotníctvo, infraštruktúru a školstvo.

Hodnota rôznych finančných stimulov a podpory v USA v reakcii na krízu a recesiu. Zdroj: Congressional Budget Office, získané na stránke Investopedia. 

Všetky spomenuté kroky, hoc z mnohých dôvodov kritizované a to dodnes, nakoniec zvrátili negatívny vývoj a americká ekonomika sa postupne začala spamätávať.

Dodd-Frankov zákon

Dodd-Frankova Wall Street reforma a zákon o ochrane spotrebiteľa (Dodd-Frank Wall Street Reform and Consumer Protection Act), známejšia jednoducho ako Dodd-Frankov zákon, je reforma schválená Kongresom v roku 2010 v reakcii na správanie finančného priemyslu, ktoré viedlo k finančnej kríze. Išlo o najzásadnejší krok v snahe urobiť americký finančný systém bezpečnejším a zabrániť podobným katastrofickým scenárom v budúcnosti.

Dodd-Frankov zákon obsahoval veľký počet ustanovení, detailne rozpísaných až na 848 stranách. Zriadil množstvo nových vládnych agentúr, ktorých úlohou bolo dohliadať na rôzne zložky zákona a teda aj na rôzne aspekty finančného systému. Napríklad, zákon obmedzil niektoré rizikovejšie aktivity najväčších bánk, zvýšil vládny dohľad nad ich činnosťou a prinútil ich držať väčšie hotovostné rezervy než pred krízou. Zákon sa tiež pokúsil obmedziť “predátorské“ poskytovanie úverov.

Časť politického spektra a rôznych odborníkov zákon vítala. Bol vnímaný ako správny krok k dosiahnutiu bezpečného finančného systému a tiež zabráneniu problémom, ktoré by mohli viesť ku ďalšej veľkej kríze.

Zákon sa však stretol aj s vlnou kritiky a nesúhlasu. Odporcovia tvrdili, že zákon by mohol poškodiť konkurencieschopnosť amerických firiem v porovnaní so zahraničnými firmami. Taktiež, že zákon neprimerane zaťažuje komunitné banky a menšie finančné inštitúcie, napriek tomu, že nezohrali žiadnu rolu pri spôsobení finančnej krízy.

K odporcom patril aj bývalý prezident Donald Trump čo vyústilo až do toho, že v roku 2018 Trumpova administratíva zrušila niektoré časti zákona. Snaha o rozsiahlejšiu zmenu zlyhala v Senáte. Tento krok sa samozrejme mnohým nepáčil a napríklad len nedávno sa v praxi ukázalo prečo. Keď v marci tohto roku skrachovala Silicon Valley Bank odborníci tvrdili, že kľúčovú úlohu zohral nedostatok regulácie a kontroly, ktorý by za pôvodného znenia zákona nenastal.

Záver

Finančná kríza spôsobila obrovské škody a priniesla ťažkosti a priam existenčné problémy mnohým bankám, firmám a primárne ľuďom. Údaje z USA ukazujú, že skrachovalo viac ako 500 bánk, nezamestnanosť v istom bode dosiahla 10% a že až 3,8 milióna Američanov prišlo o svoje domovy.

Išlo však o globálnu krízu a problémy pocítili mnohé krajiny. Výrazný útlm pocítila írska ekonomika, Grécko nebolo schopné splatiť svoje medzinárodné dlhy, Portugalsko či Španielsko zasiahla kriticky vysoká nezamestnanosť. Skúsenosť s touto finančnou krízou bola v prípade každej krajiny odlišná.