Dopyt centrálnych bánk po zlate prekonal ďalší rekord

• Centrálne banky v prvom kvartáli roku 2023 oficiálne obohatili svoje rezervy o 228,4 ton zlata.
• Ide o vôbec najsilnejší prvý kvartál od začiatku vedenia tejto štatistiky.
• Nakupovali banky z rozvinutých i rozvíjajúcich sa trhov.

 Pre centrálne banky je zlato stále v kurze a pokračujú v nakupovaní. Po tom, čo obohatili svoje rezervy v roku 2022 o rekordných 1 136 ton sme sa tentokrát dočkali rekordného prvého kvartálu. Minimálne od roku 2000, odkedy World Gold Council vedie a zverejňuje kvartálne záznamy, centrálne banky v Q1 nenakúpili viac ako v roku 2023 – 228,4 ton.

V porovnaní s Q3 2022 (458,6 t) a Q4 2022 (378,6 t) síce ide o značne menšie číslo ale medziročne ide o nárast až o 176%. Predošlí rekord z roku 2013 bol prekonaný o 34%. Tieto údaje len podčiarkujú špecifickosť Q1 2023. Navyše, ako vyplýva z grafu, súčet posledných štyroch kvartálov predstavuje 1 224 ton, čo je najviac za dlhé roky.

Dopyt centrálnych bánk po zlate vyjadrený v kvartáloch a krivka súčtu posledných štyroch kvartálov. Údaje k 31.3.2023. Zdroj: Metals Focus, Refinitiv GFMS, World Gold Council

Najaktívnejší kupujúci

Len tri centrálne banky sa postarali o drvivú väčšinu nakúpeného zlata. Najviac, až 69 ton, do svojich rezerv prikúpila singapurská centrálna banka (Monetary Authority of Singapore - MAS). Prikupovala prvý krát od júna 2021 a jej rezervy tak v súčasnosti predstavujú 222 ton. Na druhej priečke sa nachádza čínska centrálna banka (The People’s Bank of China – PboC), ktorá prikúpila 58 ton a navýšila svoju zásobu zlata na 2 068 ton. Vy už však vďaka nášmu článku venovanému práve čínskej zásobe zlata viete, že ide o oficiálny údaj, ktorý je od odhadov skutočnej cifry poriadne vzdialený. Ak ste si spomínaný článok ešte neprečítali, vrelo vám ho odporúčame.

Na pomyselnej tretej priečke sa umiestnila turecká centrálna banka (The Central Bank of the Republic of Turkey - CBRT), ktorá svoju zásobu obohatila o 30 ton. Zaujímavosťou je, že z úvodu roka najskôr nakúpila 45 ton avšak v marci 15 ton predala vlastnému trhu. Tento krok možno vnímať ako “zlatú injekciu“ pre turecký trh so zlatom po tom, čo vláda zaviedla dočasný a čiastočný zákaz dovozu tohto vzácneho kovu v reakcii na ničivé zemetrasenia z februára tohto roka s cieľom zmierniť ekonomický prepad krajiny.

Na zozname nakupujúcich sa ešte nachádzajú centrálne banky z Indie (7 ton), Českej republiky (1,54 t) a Filipín (1,33 t). Slovensko svoje rezervy neobohatilo a ani nezmenšilo. Ostávame tak na čísle 31,69 ton. Pre porovnanie, spomínaná Česká republika má v zásobe 13,5 ton zlata.

Našlo sa aj niekoľko predávajúcich

Najviac zlata predali centrálne banky dvoch obrovských stredoázijských krajín – Kazachstanu (20 t) a Uzbekistanu (15 t). World Gold Council poznamenáva, že v prípade centrálnych bánk, ktoré zlato získavajú z domácich zdrojov, čo je prípad oboch spomenutých krajín, nie je vôbec nezvyčajné pravidelne zlato predávať a získavať tak iné aktíva. Zlato predala i centrálna banka Kambodže (10 t), Spojených arabských emirátov (1,13 t) a Tadžikistanu (1,04 t).

Počas Q1 prišlo k zaujímavému vývoju udalostí v prípade ruskej centrálnej banky (The Central Bank of the Russian Federation – CBR). Tá obnovila hlásenie dát spätých so zásobami zlata. K pozastaveniu došlo v januári 2022. Podľa oficiálnych záznamov sa v Q1 zásoba CBR prepadla o 6 ton avšak za celé obdobie odmlky vzrástla celkovo o 28 ton. Oficiálne tak v súčasnosti predstavuje 2 327 ton.

Predpoveď na nasledujúce obdobie

Dopyt po zlate je veľký a World Gold Council uvádza, že len málo naznačuje tomu, že by v krátkodobom horizonte malo dôjsť k zmene. Predpokladá pre to, že aj v druhom kvartáli roku 2023 bude nákup prevažovať nad predajom. Predpovedať však, koľko zlata sa v konečnom dôsledku nakúpi, vníma ako veľmi náročné.