V košíku máte Problémy, ktoré v poslednom období vyplávali na povrch ohrozujú nie len samotnú Čínu, no ich dopady môžu mať kritické následky pre celosvetovú ekonomiku. Ázijská veľmoc bola desaťročia hlavným motorom svetového hospodárskeho rastu. V tomto trende ale nastal kritický zlom.
Čína sa posledných 40 rokov pýšila svojou nezastaviteľnou hospodárskou expanziou. Po tom, čo sa najväčšia ázijská ekonomika po dlhotrvajúcich protipandemických opatreniach opätovne otvorila svetu vyšlo najavo, že globálna ekonomika s najväčšou istotou stráca hlavného ťahúňa svetového hospodárskeho rastu.
Ešte pred pár mesiacmi, začiatkom mája 2023 Medzinárodný menový fond (MMF) očakával, že Čína a India spoločne vyprodukujú až polovicu z celosvetového HDP.
Podiel krajín na globálnom hospodárskom raste. Zdroj: Medzinárodný menový fond
V súčasnosti už MMF mení svoju prognózu. „Z dlhodobejšieho hľadiska sa očakáva, že čínska ekonomika, ktorá bola po desaťročia hlavným motorom regionálneho a globálneho rastu, značne spomalí vzhľadom na nepriaznivú demografiu a spomalenie produktivity“, uvádza vo svojej správe MMF. „V Číne ukazuje oživenie po opätovnom otvorení ekonomiky známky straty pary v dôsledku pokračujúcich obáv o sektor nehnuteľností s dôsledkami pre globálnu ekonomiku“, upozorňuje MMF vo svojej júlovej prognóze svetového hospodárskeho rastu.
Výsledky ekonomického rastu Číny v druhom štvrťroku 2023 spôsobili šok. Analytici očakávali, že rast hrubého domáceho produkt (HDP) v ázijskej veľmoci dosiahne úroveň 7,3 %. Avšak čínska ekonomika reálne vyprodukovala medziročný ekonomický rast na úrovni len 6,3 %. Pokles oproti predikciám je výrazný.
Krajinu brzdí hneď niekoľko závažných problémov. Tým najväčším je prasknutie bubliny v oblasti nehnuteľností. Čína v posledných rokoch rástla najmä vďaka domácim investíciám, budovalo sa všetko a všade. Aj tam kde to vôbec nebolo potrené. Po celej krajine dlhé roky prebiehala masívna výstavba, realitný boom. No v súčasnosti už vieme, že to bolo zbytočne nadmerné, bublina praskla.
V Číne existujú nielen budovy ale aj celé mestá, ktoré sú čerstvo vybudované, no ľudoprázdne, takzvané mesta duchov. Obrovské investície do bytových jednotiek nikdy nenašli svojich majiteľov. Nájdeme tam nové cesty a mosty, ktoré takmer nik nevyužíva. Čína vybudovala rozsiahlu sieť vysokorýchlostných železníc, ktorá v skutočností nie je na všetkých miestach potrebná.
Mesto duchov Kunming, China. Zdroj: shutterstock.com
V meste Danzhou v južnej provincií Hainan čínska vláda vybudovala vysokorýchlostnú železničnú stanicu, ktorú však nikdy nespustila do prevádzky. Náklady na jej výstavbu predstavovali sumu 5,5 milióna dolárov, ako informoval Wall Street Journal. Vládny zástupcovia provincie Hainan uviedli, že spusten
ie stanice by spôsobilo masívne straty, pretože dopyt cestujúcich bol extrémne nízky.
Vysokorýchlostná železnica v Číne.
Zdroj: shutterstock.com
Jedna z najchudobnejších provincií v krajine- Guizhou sa dnes môže pochváliť viac ako 1 700 mostami a až 11timi letiskami. Ani štyri najvýznamnejšie čínske mestá nemajú všetky spoločne takýto počet letísk. Nesplatený dlh tejto provincie sa ku koncu roka 2022 odhaduje na neuveriteľných 388 miliárd dolárov.
Guinzhou, China. Zdroj: shutterstock.com
Dlh Číny dnes dosahuje rekordnú úroveň. V priebehu poslednej dekády sa viac než zdvojnásobil a prekonal tak úroveň zadĺženia Spojených štátov amerických a aj eurozóny. Čínska vláda dosiahla takú úroveň dlhu, ktorá je neudržateľná.
Vývoj dlhu. Zdroj: Bank of internetional settlements
Prezident Spojených štátov Joe Biden varoval, že boj Číny s vysokou nezamestnanosťou a starnúcou pracovnou silou robí z krajiny „časovanú bombu“ v srdci svetovej ekonomiky a potenciálnu hrozbu pre všetky krajiny, informoval o tom New York Times.
Nezamestnanosť mladej generácie Číňanov dosiahla v júny 2023 novú rekordnú úroveň a to až 21,3 %. Miera nezamestnaností mladých stúpa v krajine každým mesiacom viac a viac. Oživenie čínskej ekonomiky po pandémií zaostáva a tak si mladí Číňania nedokážu nájsť uplatnenie na trhu práce. Produkcia teda klesá a nezamestnanosť stúpa.
Obrovským problémom čínskej ekonomiky je aj demografická štruktúra krajiny. Populácia Číny v tomto roku klesla prvýkrát za posledných šesť desaťročí. Krajina teraz začína pociťovať skutočné následky „politiky jedného dieťaťa“, ktorú vláda zaviedla v roku 1979. Devastujúci trend sa neskôr snažili zákonodarcovia zvrátiť v roku 2016, keď prostredníctvom viacerých legislatívnych opatrení aplikovali novú politiku „dvoch detí“.
Podľa odhadov OSN počet Číňanov vo veku 15 až 64 rokov klesne v tomto storočí o viac ako 60 %.
„Zmenšujúca sa pracovná sila v Číne a recesia výroby povedie k vysokým cenám a vysokej inflácii v USA a EÚ,“ povedal Yi Fuxian, výskumník z University of Wisconsin-Madison a dlhoročný kritik čínskej už neexistujúcej politiky jedného dieťaťa.
Turbulentné ekonomické udalosti prinášajú neistotu do mysle každého investora. Keď najväčšia svetová ekonomická produkcia upadá, kde sa dá nájsť bezpečný rast? Otázka, ktorá trápi nás všetkých znie „ako ochrániť vlastné peniaze v časoch neistoty?“. Odpovedať môžeme tisícmi spôsobov. Avšak pravdou je, že vaše peniaze nie sú v bezpečí v kritickej dobe, pokiaľ sú peniazmi.
autor článku
Tím Goldsafe - naši spolupracovníci Vám prinášajú aktuálne témy z oblasti drahých kovov, fungovania peňazí, bankovníctva a iných tém z oblasti ekonomiky, ktoré s drahými kovmi a majetkom súvisia. Prinášame aj potrehy a zaujimavosti, ktoré sú časťou ekonómov považované za kontroverzné a o ktorých sa málo hovorí.
