V košíku máte Napriek verejným prehláseniam, v ktorých tvrdí, že nerealizuje žiadne nákupy, krajina len za mesiac máj údajne nahromadila až 53 ton zlata, ako uvádza správa analytika Jána Nieuwenhuijsa, ktorý sa špecializuje na zlato.
Portál Bitcoin informoval o tom, že Čínska centrálna banka (PBoC) potajomky nakupuje masívne objemy zlata. Táto správa je zaujímavá nie len kvôli obrovskému objemu nákupov centrálnej banky, ale aj kvôli tomu, aké to môže mať dôsledky na globálnu ekonomiku v súčasných ekonomických a geopolitických podmienkach.
Čína, podobne ako mnohé iné krajiny sveta, sa v posledných rokoch snaží znížiť svoju závislosť na americkom dolári. Dolár je dominantnou svetovou rezervnou menou, čo poskytuje Spojeným štátom jedinečné výhody na globálnom trhu.
Napríklad, USA môžu uplatňovať ekonomické sankcie prostredníctvom svojej meny tak, ako to bolo v prípade Ruska po invázii na Ukrajinu v roku 2022. Tieto sankcie zahŕňali aj zmrazenie ruských zahraničných rezerv. Práve to viedlo k prehodnoteniu politiky mnohých centrálnych bánk vrátane čínskej PBoC.
Spomínané udalosti vyústili k snahe centrálnych bánk o diverzifikáciu svojich devízových rezerv. V tejto situácií zohráva zlato dôležitú úlohu, pretože je nezávislým a stabilným aktívom, ktoré nie je možné ovplyvňovať politickými rozhodnutiami. Štátom tak poskytuje vyššiu mieru kontroly a ochrany nad ich rezervami v prípade, že by došlo v budúcnosti k podobným krízovým situáciám.
Okrem toho, zlato slúži aj ako nástroj na ochranu proti inflácii a ako prostriedok na diverzifikáciu. Vzhľadom na napätú geopolitickú situáciu a rastúce obavy z možných sankcií zo strany USA, PBoC vidí v zlate istotu a stabilitu, ktorú iné aktíva nedokážu poskytnúť.
Na nákupoch Číny je zaujímavé, že centrálna banka vyhlásila, že nerealizovala žiadne obchody so zlatom. No napriek tomu, navýšila svoje zlaté rezervy o 53 ton.
PBoC zverejňuje údaje o svojich rezervách s veľkým oneskorením alebo vôbec, čo vedie trh k podhodnocovaniu skutočného objemu zlata, ktoré má pod kontrolou. Tento postup je navrhnutý tak, aby zabránil prudkému nárastu cien zlata na svetových trhoch, čo by mohlo ohroziť cenu ďalších nákupov centrálnej banky.
Zlato je dnes najhodnotnejším aktívom na celom svete. Jeho trhová kapitalizácia sa približuje 17-tim biliónom dolárov. V posledných rokoch tento vzácny kov nielenže drží krok s akciovým indexom S&P 500, ale dokonca aj odoláva v časoch, keď sú akcie v korekcií.
Čínska stratégia skrytého nákupu zlata má významné dôsledky pre globálny trh so zlatom. Tým, že Čína tají skutočný objem svojich akvizícií, zabraňuje prudkému nárastu cien, čo by mohlo zvýšiť ceny nákupov v budúcnosti. Tento prístup zároveň narúša bežné trhové mechanizmy, keďže oficiálne údaje o dopyte po zlate nezodpovedajú skutočnej situácii na trhu.
Keď Čína niekedy odhalí skutočné objemy svojich zlatých rezerv a prekvapí trhy, cena zlata by mohla veľmi prudko stúpnuť.
Aj keď čínska centrálna banka už dlhodobo hromadí zlato, nepatrí medzi krajiny, ktoré držia najväčšie zlaté rezervy. Najviac zlata sa nachádza v rezervách centrálnej banky USA, kde je uložených vyše 8-tisíc tón vzácneho kovu a tvorí až 75 % jej devízových rezerv. Druhým najväčším držiteľom zlata je Nemecko. Zlaté rezervy nemeckej centrálnej banky presahujú 3-tisíc ton a predstavujú dve tretiny jej devízových rezerv. Na treťom mieste sa nachádza Taliansko s 2 400 tonami. Talianske zlaté prúty sú uložené nie len v centrálnej banke ale aj v trezoroch v Spojených štátoch, Švajčiarsku a Spojenom kráľovstve.
autor článku
Tím Goldsafe - naši spolupracovníci Vám prinášajú aktuálne témy z oblasti drahých kovov, fungovania peňazí, bankovníctva a iných tém z oblasti ekonomiky, ktoré s drahými kovmi a majetkom súvisia. Prinášame aj potrehy a zaujimavosti, ktoré sú časťou ekonómov považované za kontroverzné a o ktorých sa málo hovorí.
