Čína sa momentálne nachádza uprostred bankovej krízy, ktorá vážne ohrozuje finančnú stabilitu celej krajiny. Malé banky kolabujú, alebo ich pohlcujú väčšie inštitúcie, čo zvyšuje riziko systémového zlyhania. Aktuálnu krízu poháňajú zlé pôžičky a úpadok realitného trhu. Hrozí, že v Číne dôjde k narušeniu sociálnej stability a podkopaniu dôvery verejnosti vo finančné inštitúcie a v schopnosť vlády riadiť ekonomiku. O téme informoval portál Newsweek.
Od začiatku roka 2024 do 24. júna zmizlo až o 400 % viac čínskych bánk, než za celý predchádzajúci rok. Museli ich prevziať väčšie finančné domy. Ani v najhoršom období krízy v Spojených štátoch neskrachovalo také veľké množstvo bánk, za taký krátky čas.
Čínsky bankový sektor čelí nebezpečnej kríze. Len za jeden týždeň zbankrotovalo 40 menších bánk. Keď sa pridala aj Jiangxi Bank of China, kríza ešte viac eskalovala. Menšie banky sa trápia so zlými pôžičkami uprostred pretrvávajúcej realitnej krízy. Existuje približne 3 800 problémových inštitúcií s aktívami vo výške 55 biliónov jüanov (7,5 bilióna dolárov), čo predstavuje 13 % podiel z celého bankového systému Číny.
Banky dlhodobo poskytovali úvery realitným developerom a miestnym vládam, čím sa vystavili extrémnemu riziku v období čínskej realitnej krízy. V súčasnosti už na tieto kroky doplácajú a banky kolabujú jedna po druhej.
Realitná kríza potápa banky
Čínsky realitný sektor sa nachádza v hlbokej recesii. Preťažení developeri aj samosprávy nesplácajú úvery, čo vytvára kaskádu finančnej nestability. Ceny nehnuteľností klesli a stavebné projekty sa zastavili, čo zaťažuje celý finančný systém ešte viac.
Jednou z hlavných príčin krízy v sektore nehnuteľností bolo, že jeden z najväčších čínskych developerov Evergrande v decembri 2021 nesplatil svoje dlhopisy. To vyvolalo reťazovú reakciu medzi ďalšími významnými developermi, ako je Country Garden.
Kríza na čínskom realitnom trhu sa stala obrovskou záťažou pre ekonomiku krajiny, pričom investície do nehnuteľností klesli v roku 2024 takmer o 10 %. Kolaps dôvery obyvateľstva, spôsobený neistotou zamestnanosti a nesplnenými dodávkami projektov, zanechal prebytok nepredaných nehnuteľností v hodnote 4 biliónov dolárov.
Skryté dlhy a tieňové bankovníctvo
Banky využívali správcovské spoločnosti (AMCs) na zbavenie sa toxických úverov, čím vytvárali pozlátko stability. Tieto AMCs kupujú zlé úvery, ale vyhýbajú sa prevzatiu úverových rizík, čo vedie k hromadeniu skrytých dlhov. Národná správa pre finančnú reguláciu, nový bankový regulátor, sa teraz zaoberá týmito praktikami, udeľuje pokuty a zvyšuje dohľad.
Čína čelí vážnym problémom, ktoré sú spojené s jej tieňovým bankovníctvom. To zahŕňa všetky nebankové finančné aktivity, mimo tradičného bankového systému. Vláda prijala opatrenia na obmedzenie aktivít tieňového bankovníctva a zníženie rizík, ktoré s nim súvisia. Tieňový bankový systém Číny sa od roku 2008 výrazne rozšíril, a práve to vyvoláva veľké obavy.
Tieňové bankovníctvo v Číne je rozmanité a zahŕňa mnoho druhov finančných produktov a inštitúcií, ako sú trustové spoločnosti, trustové produkty, rôzne investičné fondy, online P2P pôžičky a internetové finančné produkty. Tento sektor sa v posledných rokoch výrazne rozšíril a to vyvoláva obavy o jeho stabilitu a regulačný dohľad.
V krajine nastal masívny rozmach fintech pôžičiek, ktoré poriadne rozšírili sektor tieňového bankovníctva. Na trhu sú rôzne aplikácie, dokonca aj také, ktoré s financiami nijako nesúvisia, avšak poskytujú svojim užívateľom online pôžičky. Žiadatelia ich môžu získať takmer okamžite a aj niekoľko naraz, bez toho, aby poskytovatelia dostatočne preverili ich platobnú schopnosť. Riziko nesplácanie úverov je v tomto prípade extrémne vysoké.
Banková kríza v Číne, sprevádzaná zlými pôžičkami a krachom realitného trhu, predstavuje vážne hrozby pre finančnú a sociálnu stabilitu krajiny. Rýchle tempo krachov bánk a pretrvávajúce problémy v realitnom sektore môžu mať ďalekosiahle dôsledky nielen pre Čínu, ale aj pre celú globálnu ekonomiku.