Česká republika sa pripojí k členom Vyšehradskej štvorky v stredoeurópskej zlatej horúčke

Zdroj: Článok je prekladom blogového článku spoločnosti Bullionstar. 

To, že Česká republika nakúpi viac zlata, bolo takmer nevyhnutné. Vzhľadom na to, že všetci okolití susedia Česka nedávno buď repatriovali veľké množstvá zlata (Nemecko a Rakúsko), alebo nakúpili veľké množstvá zlata (Poľsko a Maďarsko) sa zdá, že Česko si to tento krát uvedomilo a chce sa tejto stredoeurópskej zlatej horúčky zúčastniť.

Nastupujúci guvernér Českej národnej banky (ČNB) Aleš Michl 26. mája v rozhovore pre český časopis Ekonom povedal, že plánuje masívne zvýšiť zlaté rezervy centrálnej banky zo súčasných 11 ton na viac ako 100 ton.

1000% nárast v držbe českého zlata

V rozhovore s redaktorom časopisu Ekonom, Vojtěchom Wolfom a zástupcom šéfredaktora Martinom Petříčkom, nastupujúci guvernér centrálnej banky vysvetlil svoj prístup k správe rezerv českej centrálnej banky:

Otázka časopisu Ekonom: “Viackrát ste povedali, že ČNB by svoje devízové rezervy mala spravovať iným spôsobom, keďže sa v posledných rokoch nafúkli. Aký je váš názor?"

Odpoveď Aleše Michla: “Tím spravujúci národné rezervy je zložený s profesionálov, úlohy prideľované bankovou radou spĺňajú dobre. Chcel by som im dať novú úlohu, a to aby mierne zvýšili očakávanú návratnosť rezerv. Aby ste to mohli urobiť potrebujete viac akcii a zlata. A robiť to postupne, krok za krokom, je to dlhodobá zmena stratégie."

Otázka časopisu Ekonom: “ Ako by sa mali vyvíjať pomery jednotlivých zložiek?"

Odpoveď Aleše Michla: “ V našom Výbore pre aktíva a pasíva navrhnem postupne v priebehu rokov navýšiť počet akcii zo súčasných 16% rezerv na 20% a viac. To isté robia centrálne banky Švajčiarska, Izraela alebo veľké štátne nezávislé fondy na čele s Nórskom. A navrhujem mať viac zlata, z 11 ton na 100 a viac ton. A to postupne počas niekoľkých rokov. Zlato je dobré na diverzifikovanie zdrojov, má nulovú koreláciu s akciami."

FOTO: Aleš Michl – Nastupujúci guvernér českej centrálnej banky.

44-ročný Michl je členom rady českej centrálnej banky od decembra 2018 a svoje 6-ročné funkčné obdobie guvernéra ČNB začne 1. júla 2022 po tom, čo ho do funkcie vymenoval český prezident Miloš Zeman.

Rozhovor pre časopis Ekonom tiež prináša niekoľko pohľadov na to, ako nový guvernér ČNB uvažuje o správe zlatých a devízových rezerv českej centrálnej banky, pričom slovo „bohatstvo“ sa objavilo niekoľkokrát.

Michl – „Moja vízia je mať dlhodobo ziskovú ČNB. Teraz sme vo veľkej strate. Chcel by som nastaviť stratégiu tak, aby očakávaná návratnosť aktív, ktorými sú devízové rezervy, dlhodobo prevyšovala náklady na záväzky centrálnej banky, čo sú najmä vklady bánk, ktoré musíme úročiť.“

Otázka časopisu Ekonom: “A to prečo?

Michl – "Je to vízia vytvorenia národného bohatstva, ktorá presahuje moje šesťročné funkčné obdobie."

Inde zase spomína bohatstvo národa:

Michl – „Namiesto predpovedania ďalšej ničivej udalosti je oveľa jednoduchšie dospieť k záveru, že krajina, národ, obyvateľstvo, obchod alebo podnik môžu lepšie zmierniť následky katastrof, ak majú v lepších časoch úspory, bohatstvo, a nie hromadu dlhov.“

Nastupujúci guvernér nezachádza do detailov, ako rozšírená držba zlata centrálnou bankou prispeje k zvýšeniu očakávanej návratnosti rezerv, t. j. či bude nové zlato aktívne spravované (t. j. prostredníctvom pôžičiek v zlate a zlatých swapoch) ako to je napr. v Bank of England, alebo či bude zlato držané vo vlastnom trezore na alokovanom základe.

Nie je ani zrejmé, kde sa aktuálne zlaté rezervy českej centrálnej banky vlastne nachádzajú. Výročná finančná správa banky za predošlý rok, k 31. decembru 2021 nešpecifikuje miesta skladovania žiadneho zlata banky, iba uvádza, že zlaté rezervy sú rozdelené do 10,2 tony. do „dlhodobej rezervy – zlato umiestnené v zahraničí (obchodovateľné zlaté tehly) a vzácne kovy držané v banke dlhodobo (tehličky, mince, medaily)“ a 0,2 tony v „operatívnej rezerve – drahé kovy držané na výrobu. Aj keď vydania tej istej správy z predchádzajúcich rokov uvádzajú, že časť zlata bola držaná ako krátkodobé (1 mesačné) zlaté vklady, čo znamená požičiavanie zlata (pravdepodobne do Bank of England).

Foto: Poľské zlaté tehličky sú letecky prevážané z Londýna do Varšavy, 2019

Český výpredaj zlata v roku 1998 – 56 ton

V súčasnosti predstavuje 10,9 tony zlata, ktoré má česká centrálna banka, len 0,4 % z jej celkových rezerv. Podľa údajov Svetovej rady pre zlato „Zmeny vo svetových oficiálnych zlatých rezervách“ klesla držba zlata Českej národnej banky medzi rokmi 2002 a 2022 o 2,9 tony (hlavne v dôsledku zlata v držbe, ktoré sa používa na razenie a emisiu českých zlatých mincí), tzn. že pred rokom 2002 vlastnila asi 14 ton zlata.

Potvrdzujú to aj vlastné údaje ČNB, pričom štúdia ČNB o zlate centrálnej banky z roku 2019 uvádza, že: „ČNB predala väčšinu svojho rezervného zlata v roku 1998. V tom čase už zlato prestávalo uspokojovať potreby ČNB z hľadiska likvidity, bezpečnosti a výnosov. Okrem toho ČNB potrebovala zvýšiť svoje devízové rezervy, aby mohla intervenovať na podporu českej koruny v čase menových turbulencií. Predala tak 56 ton zlata, čím získala väčšiu likviditu a stabilitu výnosov a zostalo jej 14 ton (Archív ČNB, 2019).”

Súdiac podľa plánu Aleše Michla vrátiť späť kôpku zlata ČNB nad 100 ton, asi nie je príliš nadšený svojimi predchodcami, že v roku 1998 predali 56 ton českého zlata. A nie je jasné, prečo ČNB v roku 1998 tvrdila, že zlato „prestalo uspokojovať potreby ČNB z hľadiska likvidity, bezpečnosti a výnosov“, pretože to je zjavne nepravdivé tvrdenie, pritom v roku 2022 sa tie isté dôvody používajú na ospravedlnenie zvýšenia držby českého zlata na jej 10-násobok.

V deväťdesiatych rokoch a začiatkom roku 2000 veľa centrálnych bánk predávalo zlato za okolností, ktoré nedávali finančný zmysel, napr. Spojené kráľovstvo, Holandsko, Austrália a Švajčiarsko a použili rovnako bizarné tvrdenia na odôvodnenie predaja. Do tohto zoznamu môžete pridať aj Českú centrálnu banku v roku 1998.

Pravdepodobnejšími dôvodmi pre tieto rozsiahle predaje zlata centrálnou bankou v 90. rokoch 20 a začiatkom 21. storočia mohlo byť buď zatvorenie existujúcich pôžičiek zlata bankám s investičným zlatom a striebrom, ktoré nemali šancu byť splatené bez toho, aby cena zlata výrazne stúpla, alebo to bolo prerozdelenie zlata. držby zlata centrálnej banky v zákulisí od západných centrálnych bánk až po rastúce ekonomické mocnosti, ako je Čína, à la teória Brodského a Quaintance.

Štáty Vyšehradu – vrana k vrane sadá

Vyjadrením plánu zvýšiť svoje zlaté rezervy 10-násobne na viac ako 100 ton sa zdá, že česká centrálna banka vytrháva stránku z príručky jedného zo svojich spojencov Vyšehradskej štvorky – Maďarska.

Vyšehradská skupina, tiež známa ako „Vyšehradská štvorka“ alebo „V4“, je hospodárska, politická, bezpečnostná a kultúrna aliancia zložená z Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska, ktorá vznikla vo februári 1991 vo Vyšehrade v Maďarsku. stretnutie vtedajšieho prezidenta Československej republiky Václava Havla, vtedajšieho prezidenta Poľskej republiky Lecha Wałęsu a vtedajšieho predsedu vlády Maďarskej republiky Józsefa Antalla. 

Pripomeňme, že v októbri 2018 maďarská centrálna banka Magyar Nemzeti Bank (MNB) prekvapivo oznámila, že 10-násobne zvýšila svoje zlaté rezervy z 3,1 tony na 31,5 tony. Podrobnosti nájdete v článku BullionStar „Centrálna banka Maďarska nečakane oznamuje 10-násobný nárast svojich zlatých rezerv“.

Návrh nastupujúceho guvernéra českej centrálnej banky Aleše Michla zvýšiť české zlaté rezervy z 11 ton na viac ako 100 ton je praktickou kópiou maďarského kroku z hľadiska percentuálneho navýšenia (t.j. 1000-percentný nárast, resp. 10 násobný).

V roku 2021 potom maďarská centrálna banka podiel zlata ešte zvýšila, keď kúpila ďalších 63 ton zlatých prútov, a tým strojnásobila svoje zásoby zlata z 31,5 tony na 94,5 tony. Podrobnosti nájdete v článku BullionStar „Maďarská centrálna banka zvýšila svoje zlaté rezervy o 3000 % za menej ako 3 roky“.

Podobne aj Poľsko, ktoré je členom Vyšehradskej štvorky, otriaslo trhom so zlatom, keď poľská centrálna banka v júli 2019 oznámila, že v Londýne nakúpila 125,7 ton zlata (100 ton v roku 2019 a 25,7 ton v roku 2018), čím zvýšila svoje zlaté rezervy v tom čase na 228,6 tony. Ďalšie podrobnosti nájdete v článku BullionStar „Poľsko sa pripája k Maďarsku obrovským nákupom zlata a jeho repatriáciou“.

FOTO: Zlaté tehličky maďarskej centrálnej banky dovezené v debnách.

Poliaci potom v druhej polovici roka 2019 urýchlene prepravili 100 ton tohto zlata z Londýna späť do Varšavy pomocou 8 špeciálnych nákladných letov, z ktorých každý prepravil 1 000 zlatých Good Delivery tehličiek (spolu 100 ton). Ďalšie podrobnosti nájdete v časti „Poľská centrálna banka letecky prepravila 8 000 zlatých prútov (100 ton) z Londýna do Varšavy“.

Nákupy v roku 2019 neznamenali koniec poľského nákupu zlata, keďže prezident poľskej centrálnej banky Adam Glapiński v októbri 2021 uviedol, že v priebehu roka 2022 plánujú nakúpiť ďalších 100 ton zlata. Pre ďalšie podrobnosti si pozrite článok z BullionStar „Poľsko urýchľuje nákup zlata: Plány na nákup 100 ton počas roku 2022“.

Výmena informácii

Podľa webovej stránky Vyšehradskej štvorky: „Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko boli vždy súčasťou jedinej civilizácie zdieľajúcej kultúrne a intelektuálne hodnoty a spoločné korene v rôznych náboženských tradíciách, ktoré chcú zachovať a ďalej posilňovať. „V záujme zachovania a podpory kultúrnej súdržnosti spolupráca v rámci Vyšehradskej štvorky posilní odovzdávanie hodnôt v oblasti kultúry, vzdelávania, vedy a výmeny informácií.”

Zdá sa, že toto „zdieľanie kultúrnych a intelektuálnych hodnôt“ a „výmena informácií“ teraz zahŕňa aj krajiny Vyšehradskej štvorky, ktoré sa medzi sebou rozhodujú kúpiť obrovské množstvá zlatých prútov. Maďarsko kúpilo zlato, aj Poľsko kúpilo zlato a teraz Česká republika plánuje nákup zlata. A to celé kvantá.

Mohlo by byť teda Slovensko ďalšie na rade? Slovensko tvrdí, že vlastní 31,7 tony menových zlatých rezerv, ktoré sú všetky uložené v trezoroch Bank of England v Londýne. Keď Poľsko v roku 2019 repatriovalo 100 ton zlata z Londýna, ozvali sa výzvy bývalého slovenského premiéra Roberta Fica, že Slovensko by malo urobiť to isté. Ale nakoniec z toho nič nebolo.

jeho kolegovia z Vyšehradskej štvorky – Maďarsko, Poľsko a Česká republika – sú už teraz veľkými a aktívnymi hráčmi v hre centrálnych bánk o nákupe zlata. Jedným z hlavných bodov, ktorý môže Slovensku brániť v nákupe zlata, je to, že na rozdiel od Maďarska, Poľska a Českej republiky, Slovensko používa euro, a tak má menšiu nezávislosť od Európskej centrálnej banky (ECB). Zatiaľ čo Maďarsko, Poľsko a Česká republika majú stále svoje vlastné fiat meny, forint, zlotý a korunu.

Napriek tomu, čo Slovensko môže a nemusí robiť, dnes už vieme, že v strede Európy je skupina troch nezávisle zmýšľajúcich a silných spojencov, ktorých tri centrálne banky, a to Česká národná banka, Magyar Nemzeti Bank (Maďarsko) a Narodowy Bank Polski (Poľsko) razia cestu nákupu fyzického zlata.

Záver

Keď Maďarsko uskutočnilo svoj veľký nákup zlata v roku 2021, vysvetlilo dôvod nákupu v tlačovej správe tým, že zlato „nenesie žiadne úverové riziko ani riziko protistrany, [to] posilňuje dôveru v krajinu vo všetkých ekonomických prostrediach, čo z neho stále robí jedno z najdôležitejších rezervných aktív na svete“.

Tiež, že „výskyt globálnych prudkých nárastov vládnych dlhov alebo obáv z inflácie ďalej zvyšuje význam zlata v národnej stratégii ako bezpečného aktíva a uchovávateľa hodnoty“.

Keď v roku 2021 prezident poľskej centrálnej banky Adam Glapiński v rozhovore oznámil, že banka v priebehu roku 2022 nakúpi ďalších 100 ton zlata, vysvetlil dôvod nákupu takto: „zlato je bez úverového rizika a nemôže byť devalvované hospodárskou politikou ktorejkoľvek krajiny. Okrem toho je extrémne odolné, prakticky nezničiteľné“.

Uviedol tiež, že zlato je „bezpečné aktívum, čo znamená, že jeho cena sa zvyčajne zvyšuje v podmienkach zvýšeného rizika, finančných a politických kríz alebo iných turbulencií na svetových trhoch“ a že „zlato sa vyznačuje relatívne nízkou koreláciou s hlavnou triedou aktív – najmä americkým dolárom – čo znamená, že zahrnutie zlata do rezerv znižuje finančné riziko v investičnom procese“.

K vyššie uvedenému môžeme pridať zdôvodnenie nákupu zlata nastupujúceho guvernéra českej centrálnej banky Aleše Michla – „Zlato je dobré na diverzifikáciu, nemá nulovú koreláciu s akciami.“ Krátka poznámka: V dobe písania tohto článku Michl do funkcie guvernéra ešte nenastúpil. Ale očakávajte od neho ďalšie vyjadrenia o zlate v priebehu tohto roka, keď skutočne prevezme svoju funkciu.