Centrálne banky hromadia zlato aj v roku 2024.

Svetová rada pre zlato zverejnila správu o tom, že v januári 2024 zvýšili centrálne banky svoje zlaté rezervy o 39 ton vzácneho kovu. Tento objem predstavoval viac než dvojnásobný nárast oproti ich decembrovým nákupom na úrovni 17-tich ton.

Centrálne banky štátov z rôznych kútov sveta vytrvalo nakupujú zlato a hromadia ho v rekordných objemoch. Experti sa zhodujú na tom, že hlavným dôvodom zlatej horúčky centrálnych bánk je ich snaha znížiť mieru ich závislosti od amerického dolára.

Americký dolár má v svetovej ekonomike jedinečné postavenie. Nielenže je svetovou rezervnou menou, ktorú pre prípad krízy držia v rezervách ostatné krajiny, ale zároveň je aj najviac používanou menou v medzinárodnom obchode. Tieto unikátne privilégia dolára z neho robia mocný politický nástroj, ktorý Spojené štáty v kritických situáciách neohrozene využívajú.

Krajiny, ktoré nie sú blízkymi spojencami USA majú oprávnené obavy, že v prípade vážnejších nezhôd, alebo konfliktu so Spojenými štátmi, by mohli stratiť svoje dolárové rezervy. Tak, ako sa to stalo v prípade Ruska, potom čo spustilo vojnový útok na Ukrajinu.

Veľká moc dolára sa tak zároveň stáva aj jeho slabinou. Centrálne banky hľadajú pre svoje rezervy bezpečný prístav, ktorý nahradí neisté dolárové rezervy. Riešením ich problému je prirodzene zlato, keďže nie je súčasťou globálneho finančného systému a žiadna krajina ho nemôže len tak zabaviť z trezora centrálnej banky.

Zlato, navyše na rozdiel od dolára zvyšuje svoju hodnotu v čase. V súčasnosti dosahuje svoju historický najvyššiu cenu, kým dolár od roku 1971 stratil zo svojej hodnoty až 98 %. No vhodné je doplniť, že inflácia požiera aj meny ostatných krajín. Dôvodom je tlačenie nových peňazí, ktoré do obehu vypúšťajú najmä banky prostredníctvom úverových produktov. Kým v roku 2000 bola ponuka amerických dolárov na úrovni 4,6 bilióna, v roku 2021 už dosahovala 19,5 biliónov dolárov.

V januári nakúpila najviac zlata Turecká centrálna banka. Tá zvýšila svoje zlate rezervy o 12 ton a celkovo vlastní 552 ton zlata. Pätnásty mesiac po sebe kumulovala zlato Čínska ľudová banka. Po januárovom nákupe desiatich ton tak v zlatých rezervách drží až 2 245 ton drahého kovu. Medzi ďalšími tohtoročnými nákupcami boli centrálne banky z Indie, Jordánska, Kazachstanu a Českej republiky.

Naši českí susedia nakupujú zlato nepretržite už 11 mesiacov v rade. Za ten čas zvýšili svoje zlaté rezervy o 170 %. V prvom mesiaci roka 2024 nakúpili 2 tony zlata a ich celkové rezervy tak vzrástli na 32 ton.

Naopak predaj zlatých rezerv realizovala v januári Centrálna banka Ruska. Jej zásoby opäť klesli o 3 tony. Tento trend začal v roku 2021. Ruská centrálna banka od tohto obdobia pravidelne znižuje objem zlatých rezerv o 3 tony, ktoré neskôr opäť doplní. Odborníci tvrdia, že to súvisí s ruským národným programom razby zlatých mincí.

Podiel amerického dolára na globálnych rezervách klesol z úrovne 66 % v roku 2003 na 47 % v roku 2022.

Veľké svetové ekonomiky sa nesnažia americký dolár nahradiť len vo svojich rezervách, ale rovnako aj v medzinárodnom obchode. Zoskupenie štátov BRICS napríklad realizuje obchody medzi jednotlivými členmi skupiny v ich vlastných národných menách a tak dolár úspešne obchádzajú.

Prestížna finančná inštitúcia Morgan Stanley dokonca vidí ohrozenie postavenia amerického dolára z dôvodu masívneho rozvoja digitálnych mien. Netýka sa to len známeho Bitcoinu, ale hlavne CBDC (digitálnych mien centrálnych bánk). Mnoho vyspelých krajín aktuálne pracuje na vývoji vlastnej digitálnej meny. Práve CBDC by mohli podľa Andrewa Peela, šéfa digitálnych aktív v Morgan Stanley nahradiť súčasné medzinárodné transakcie v amerických dolároch.

Na vlastnej digitálnej mene pracuje aj Európska centrálna banka (ECB), ktorá svoje digitálne euro posunula z výskumnej fázy do štádia príprav. Cieľom ECB je vyvinúť digitálnu menu, ktorú budú môcť obyvatelia krajín menovej únie bezpečne využívať na bezhotovostné platby.