Banky sa zbavujú rizika.

Americké banky prežívajú v poslednom roku zložité obdobie. Vysoké úrokové sadzby im síce umožňujú dosahovať slušné zisky, avšak aj extrémne zvyšujú riziko nesplácania úverov dlžníkmi. Napätie v bankovom sektore umocňuje fakt, že regulačné orgány bankám výrazne sprísnili pravidlá pre držanie kapitálu pri poskytovaní úverov. Banky v Spojených štátoch ale našli spôsob, ako sa zbaviť nadmerného rizika z potenciálneho nesplácania poskytnutých úverov, ktorý im zároveň aj umožní obísť kapitálové požiadavky na držanie hotovosti.

Úrokové sadzby v priebehu posledného roka strmo stúpli. Centrálne banky sa snažia svojou prísnou menovou politikou dostať vysokú mieru inflácie do cieľovej dvojpercentnej úrovne. Vyššie úroky predražujú úvery domácnostiam aj podnikom. Reštriktívna politika centrálnej banky tak značne zvýšila riziko nesplácania úverov, a práve to ohrozuje banky.

Bankroty finančných inštitúcií, ktoré sme sledovali v marci tohto roka, prinútili regulačné orgány sprísniť pravidlá v bankovom sektore. Kvôli zabezpečeniu stability finančného systému nariadili regulátori bankám držať vyšší kapitál v rezervách, ako záruku voči poskytnutým úverom.

Banky tak zápasili hneď s dvoma nepriateľmi súčasne. Prvým bol strašiak v podobe neplatičov. Druhým zas zmrazený kapitál, ktorý banka nesmie používať, aby bola v prípade potreby schopná pokryť straty z potenciálneho nesplácania poskytnutých úverov. Avšak banky našli spôsob, ktorým si so zložitou situáciou až zázračne ľahko poradili.

Kúzlo, ktorým dnes americké banky vo veľkom čarujú sa nazýva „syntetické prevody rizika“. Ak banka poskytuje veľké množstvo hypotekárnych úverov zákazníkom, ale zároveň sa obáva, že v budúcnosti môže dôjsť k významnému nárastu nesplácaných úverov, napríklad v dôsledku hospodárskej recesie, tak sa chce pochopiteľne zbaviť nadmerného úverového rizika. Banka preto zobchoduje finančný inštrument, ktorý sa nazýva syntetický prevod rizika a ochráni sa pred hroziacim nebezpečenstvom.

Investičné spoločnosti nakupujú „riziko bánk“ pretože za jeho držanie si dokážu slušne zarobiť. Bankám sa naopak oplatí priplatiť si za to, že časť úverového rizika bude niesť niekto iní ako oni sami.

Hlavným dôvodom týchto takzvaných swapových obchodov bánk v súčasnosti ani nie je nadmerné úverové riziko, ale skôr prísne podmienky kapitálových požiadaviek na finančné inštitúcie. Potom, čo na jar 2023 zbankrotovali viaceré americké banky, federálne regulačné úrady výrazne sprísnili podmienky pre držanie kapitálu v bankovom sektore.

Banky teda majú povinnosť držať určitý objem hotovosti ako záruku, oproti poskytnutým úverom. Pre banky ale „zmrazený kapitál“ znamená stratu. Finančné domy by mohli tie isté peniaze použiť na poskytnutie ďalších úverov, ktoré by im generovali ďalší zisk. Avšak v tomto roku vláda USA bankám nariadila zmraziť omnoho viac hotovosti, ako požadovala doposiaľ.

Banky v USA sa teda snažia zbaviť nie len rizika z nesplácania, ale hlavne objemu kapitálu, ktoré musia držať ako rezervu. Keď banky predajú swapy, zbavia sa úverového rizika a zároveň aj znížia objem kapitálu, ktoré sú povinné držať.

Swapové bankové operácie sa ukázali byť veľmi nebezpečné v období veľkej finančnej krízy v roku 2008. Bolo to presne 15. septembra 2008, keď vtedajší bankový gigant Lehman Brothers požiadal súd o ochranu pred bankrotom podľa kapitoly 11. Hedžové spoločnosti, ktoré držali úverové riziko Lehman Brothers sa zrazu ocitli v obrovských problémoch. Následky týchto syntetických prevodov rizika len znásobili silu finančného kolapsu bankovej inštitúcie a mali zdrvujúci dopad na trhy a celú ekonomiku Spojených štátov. Dnes banky v USA podnikajú rovnaké kroky, ako pred krízou v roku 2008, aké budú ich následky ukáže čas.

Európska únia stanovila po veľkej finančnej kríze striktné pravidlá pre používanie nástrojov syntetického prevodu rizika a kapitálových požiadaviek bánk v pravidlách, ktoré sú známe ako Basel III. Federálna vláda sa ku krokom EÚ zatiaľ ešte nepriblížila.