Najväčšie banky v Spojených štátoch amerických sa pripravujú na to, že v roku 2024 im výrazne klesnú príjmy. Dôvodom je očakávaný pokles úrokových sadzieb, ktorý im zníži výnosy z poskytnutých úverov. Zároveň sa obávajú aj prísnejších kapitálových požiadaviek centrálnej banky, ktoré finančným domom ukroja značnú časť kapitálu a obmedzia ich možnosti poskytovania úverov.
Najväčšie finančné domy v USA zverejnili svoje očakávania pre rok 2024, ktoré sa týkajú ich čistých úrokových príjmov, ako informoval WSJ. Tieto príjmy predstavujú rozdiel medzi ich výnosmi z hotovosti, úverov a cenných papierov a nákladmi, ktoré banke vznikajú pri vyplácaní úrokov. Gigant JPMorgan Chase očakáva, že jeho čistý úrokový príjem bude približne rovnaký ako v 2023, zatiaľ čo Wells Fargo predpokladá pokles úrokových príjmov o 7 až 9 %, rovnako na nižšie príjmy sa pripravuje aj Citigroup.
JPMorgan, Bank of America, Wells Fargo a Citigroup, štyri najväčšie komerčné americké banky v roku 2023 spoločne zarobili viac ako 100 miliárd dolárov. To predstavuje jedenásť percentný nárast zisku oproti predchádzajúcemu roku.
Ak chcú banky dosahovať také vysoké úrokové príjmy ako v poslednom roku, tak v období nižších úrokových sadzieb budú musieť jednoducho poskytovať viac úverov domácnostiam aj podnikom. Avšak regulačné opatrenia centrálnej banky im v tom vytvárajú významné prekážky.
V minulom roku museli banky vyčleniť obrovské množstvo kapitálu do Fondu na poistenie bankových vkladov, po tom čo skrachovali stredne veľké regionálne banky Silicon Valley Bank a Signiture Bank. Regulátory sa týmto opatrením snažili zaistiť ďalšiu stabilitu bankového systému. Avšak množstvo kapitálu, ktoré musia banky držať naproti poskytnutým úverom má ešte viac stúpnuť. V súčasnosti ale vzniká aliancia, ktorá sa búri proti vysokým kapitálovým požiadavkám na banky. Tie by podľa nej mohli znížiť dostupnosť úverov pre domácnosti a malé podniky, a zároveň aj pôžičky predražiť.
Podľa odhadov Federálneho rezervného systému by mohli zmeny v požiadavkách na banky zvýšiť ich kapitálové rezervy priemerne o 16 %. Zasiahlo by to približne 36 najväčších amerických bánk. Teda tie, ktoré majú aktíva vo výške viac ako 100-miliárd dolárov. No megabanky tvrdia, že ich to v skutočnosti zasiahne ešte tvrdšie, a ich kapitálové požiadavky stúpnu o viac ako 20 %.
Prísnejšie pravidla pre držanie bankových rezerv reálne obmedzia úverové možnosti bánk. Ich odporcovia dôrazne upozorňujú, že sa tým zvýšia dlhodobé rasové rozdiely vo vlastníctve nehnuteľností. Banky budú s obmedzeným kapitálom uprednostňovať klientov s vyššími príjmami a nižšou mierou rizika, čo postaví menšinové komunity do znevýhodnenej pozície pri hľadaní financovania vlastnej nehnuteľnosti. Prísnejšie hypotekárne štandardy „budú mať zničujúci vplyv na naše snahy o zvýšenie vlastníctva domov vo farebných komunitách,“ napísala National Housing Conference, skupina, ktorá presadzuje cenovo dostupné bývanie, v liste, ktorý podpísali viac ako dve desiatky ďalších skupín. Odporcovia taktiež poukazujú na hroziacu nižšiu dostupnosť úverov pre firmy z oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Ich podpora je súčasnou prioritou vlády, tá aktuálne poskytuje rôzne daňové úľavy na projekty zelenej energie.
Nájsť rovnováhu medzi nevyhnutnou stabilitou bankového sektora, jeho ziskovosťou a podporou ekonomiky je veľmi zložité. Táto otázka sa stala horúcou témou v Kongrese Spojených štátov a zároveň aj predmetom predvolebnej kampane v nadchádzajúcich prezidentských voľbách v USA.