Aké veľké sú v skutočnosti čínske zásoby zlata?

• Oficiálne údaje uvádzajú “len“ 2 011 ton.
• Rôzni odborníci a analytici spomínajú sumy až do 30 000 ton.

To, akou veľkou zásobou zlata Čína oplýva, je predmetom špekulácií už niekoľko rokov. Mnohí odborníci a analytici predpokladajú, niektorí sú si priam istí, že Čína má vo svojich zásobách podstatne viac zlata ako uvádza. Nešpekuluje sa však len o objeme zásob ale tiež o tom, ako Čína plánuje túto údajne najväčšiu zásobu zlata spomedzi všetkých krajín využiť.

Oficiálne údaje.

Čína za uplynulých desať rokov svoje zásoby zlata výrazne obohatila a to skoro o tisíc ton. V roku 2022 Čína zväčšila svoje rezervy o 62 ton a dostala sa tak na hodnotu 2 011 ton, čo ju v rebríčku krajín radí na šiestu priečku. Pre porovnanie, najväčšou zásobou zlata disponuje USA a predstavuje 8 133 ton.

Je dôležité pripomenúť, že všetky uvedené údaje majú prívlastok oficiálne. Tieto oficiálne údaje sa však nepozdávajú celej plejáde odborníkov. Poukazujú na viaceré skutočnosti, ktoré podľa nich dokazujú niečo iné. Pridávajú svoje domnienky a svoje zohralo aj to, že čínsky štátny spravodajský portál Xinhua v roku 2020 uviedol, že Čína ma v zásobe 14 727 ton zlata.

Dôvody na pochybnosti.

Ako prvý dôvod uveďme ťažbu zlata. Už v roku 2007 Čína vymenila Južnú Afriku na čele rebríčka producentov zlata a prvenstvo si nepretržite drží dodnes. Podľa údajov World Gold Council (WGC), v roku 2021 Čína vyťažila 332 ton a od roku 2000 celkovo viac ako 6 800 ton. Nadpolovičná väčšina tohto zlata je vlastnená štátom a je dôležité dodať, že doma vyťažené zlato je zakázané vyvážať.

GoldSafe a.s., zdroj: World Gold Council

To však nie je všetko. Za uplynulých pätnásť rokov, napríklad skrz ťažobnú spoločnosť Zijin Mining Group, Čína získala čiastočný alebo úplný podiel v mnohých firmách, ktoré ťažia zlato po celom svete. Spomeňme napríklad austrálsku Norton Gold Fields.

Čína taktiež získala podiel vo viacerých baniach, napríklad v bani Porgera, ktorá sa nachádza v Papua Novej Guiney a má značnú kontrolu nad ťažbou zlata v Kongu, Tadžikistane či Kirgizsku aby sme spomenuli aspoň niekoľko krajín. Ťažba v zahraničí jednoznačne predstavuje významný zdroj príjmu zlata. V roku 2020 bolo dokonca v zahraničí vyťažených o pätnásť ton viac ako doma.

Predošlé riadky nás privádzajú k ďalšiemu značnému dôvodu, kvôli ktorému sa mnohým nepozdávajú oficiálne údaje o čínskej zásobe zlata a tým je dovoz. Čína totižto nie je lídrom len v ťažbe ale taktiež v dovoze tohto vzácneho kovu. Navyše aj dovoz je opradený rúškom tajomstva. Pred rokom 2014 sa zlato do Číny dovážalo len cez Hongkong, Šen-čen a Šanghaj. Primárnym centrom dovozu bol Hongkong a keďže ide o osobitnú administratívnu oblasť Číny, v ktorej platia iné pravidlá, normy a zákony ako v Číne, záznamy o dovoze boli vykazované transparente.

K zmene prišlo v roku 2014, kedy Čína otvorila pre dovoz zlata hlavné mesto Peking. Hongkong sa do istej miery začal obchádzať a dovoz zlata sa stal netransparentným, presne podľa želaní režimu. Čína zlato dováža z viacerých krajín, primárne zo Švajčiarska či Austrálie. Zlato však vo veľkom nakupuje aj na burzách v Dubaji a Londýne. Dovážať zlato majú dovolené viacerí predajcovia šperkov, viaceré štátne no i zahraničné banky a mnohí z týchto hráčov ho dovážajú priamo pre čínsku centrálnu banku (The People’s Bank of China, PBoC).

Značná časť dovezeného zlata sa nikde neuvádza, o presnom objeme vedia len zainteresovaní. Ako už bolo spomenuté, presne podľa želaní vládneho režimu. Známe je aspoň to, že od roku 2000 bolo cez Hongkong do Číny dovezených viac ako 6 700 ton zlata. Koľko zlata bolo dovezeného celkovo je ťažké odhadnúť. Vo svojom článku z roku 2020, analytik špecializujúci sa na zlato Jan Nieuwenhuijs uvádza, že od krízy v roku 2008 práve do roku 2020 Čína v čistom doviezla 12 000 ton.

Údaje zo Šanghajskej zlatej burzy.

Navyše, dôvody na pochybnosti ponúkajú respektíve znásobujú údaje zo Šanghajskej zlatej burzy (Shanghai Gold Exchange, SGE). Ide o burzu, na ktorej sa primárne obchoduje s fyzickým zlatom. Oficiálne všetko zlato, či už vyťažené doma alebo v zahraničí, kúpené a následne dovezené alebo recyklované, musí prejsť práve cez SGE.

Ako už však bolo spomenuté, nedeje sa tak vždy. Viacerí analytici tvrdia, že primárne v prípade zlata kúpeného na burzách vo Švajčiarsku, Dubaji či Londýne. Tu kúpené zlato častokrát cez SGE neprechádza, malo by ísť rovno do trezorov PBoC. Každopádne, údaje z SGE sú dostupné a podľa mnohých môžu byť vnímané ako istý odhad dopytu po zlate. Inými slovami, odhad toho, koľko zlata Čína má. Od roku 2008 po rok 2022 sa z burzy vybralo viac ako 22 000 ton zlata. Obrovské číslo a to stále nie je všetko. Zlato totižto vlastní aj čínska armáda a viacero štátnych orgánov ako napríklad štátna správa devíz. Koľko presne, môžeme len tipovať.

Zdroj: GoldSilver

Aké veľké sú teda čínske zásoby zlata?

Napriek tomu, že sme v tomto článku uviedli mnoho údajov a súm, odpoveď na túto otázku nevieme. Nevie ju nik okrem zainteresovaných a možno ani oni nie, keďže ide o veľmi komplexnú záležitosť. Údaje z SGE veľa navrávajú no určite ich nemôžeme považovať za fakty o čínskej zásobe zlata.

Netreba zabúdať na zlato, ktoré neprešlo cez SGE, zlato vyťažené pred rokom 2000 a do úvahy tiež treba zobrať všetko zlato dovezené do Číny od 90. rokov minulého storočia až po rok 2008. Niet preto divu, že viacero odborníkov vo svojich výpočtoch došlo k číslam 30 000 a vyšším. K číslam okolo 30 000 sa napríklad dopracovali renomovaní experti ako Dominic Frisby, Ross Norman či Bron Suchecki. Alasdair McLeod tvrdí, že Čína má zlata ešte o niečo viac.

Nie všetko uvedené zlato je však vlastnené štátom. Samozrejme, aj v tomto prípade je to nejasné a odborníci pomer medzi štátom vlastneným a súkromne vlastneným zlatom len odhadujú. Ross Norman, generálny riaditeľ Metals Daily, odhaduje, že štát drží 50%. To by znamenalo, že štátne čínske rezervy zlata sú okolo 15 000 ton. Bron Suchecki to vidí na 55% a Alasdair McLeod, člen Londýnskej burzy, si dokonca myslí, že PBoC má zásobu až 30 000 ton zlata.

Ako zaujímavosť dodáme, že niektorí poukazujú tiež na to, že Čína nie je demokratickou krajinou. Moc v rukách drží Komunistická strana Číny a pod palcom má samozrejme aj finančný a bankový systém. Nuž a práve na tieto fakty narážajú a tvrdia, že ak sa vládny režim rozhodne, má vplyv a prostriedky na to skonfiškovať súkromne vlastnené zlato a podstatne tak navýšiť štátne rezervy. Ako je už jasné, išlo by o tony vlastnené rôznymi spoločnosťami a tiež čínskym obyvateľstvom, ktoré taktiež celkovo vlastní tony zlata.

Ide samozrejme o úvahy a špekulácie no ťažko povedať, či o úplne nereálnom scenári. Faktom však je, že v Číne sa nachádza enormné množstvo zlata. Nech už sú presné čísla akékoľvek, oficiálny údaj v podobe 2 011 ton v rámci štátnych rezerv sa v perspektíve všetkých uvedených informácii javí byť veľmi, veľmi pochybným.

Prečo Čína vo veľkom hromadí zlato?

Dôvodov je viacero. Začnime tým, že Číne stále menej a menej vyhovuje fakt, že USD je najrozšírenejšou rezervnou menou a tiež jednotkou medzi menami v obchodovaní. Toto významné postavenie USD ponúka Spojeným štátom americkým mnohé výhody a dáva im obrovskú moc, ktorú vskutku neváhajú použiť.

Stačí sa pozrieť na prípad sankcií uvalených na Rusko. USA okrem iného zmrazilo ruské devízové rezervy v hodnote stoviek miliárd USD a uvalilo sankcie na množstvo dôležitých finančných inštitúcií. Čína si toto veľmi dobre uvedomuje a dôsledne pracuje na tom, aby USA skrz USD nad ňou malo čoraz menšiu moc.

Navyše, túto skutočnosť si uvedomujú aj iné krajiny čo Číne mimoriadne vyhovuje. Čínsky juan sa ako rezervná mena či v medzinárodnom obchode používa stále viac a minulý rok sa dokonca objavili správy, že Saudská Arábia a Čína intenzívne rokujú o tom, že Čína začne za saudskoarabskú ropu platiť v juanoch.

Jednoducho povedané, ide o neutíchajúci súboj dvoch superveľmocí o moc, vplyv či postavenie. Čína sa chce vymaniť spod vplyvu USA, chce oplývať čo najväčšou mocou. Zvrhnúť USD a nahradiť ho čínskym juanom je jeden z krokov, ako to docieliť nuž a obrovská zásoba zlata v tom môže zohrať kľúčovú rolu.

GoldSafe a.s.

Nový zlatý štandard.

Krátka definícia na úvod. Zlatý štandard je peňažný systém, v ktorom je hodnota meny založená na hodnote fyzického zlata. Inak povedané, mena je krytá zlatom. Až po 20. storočie išlo o niečo úplne normálne, dnes však už takú menu nenájdete. Diskusiu o tom, či je používanie fiat peňazí dobré alebo zlé, udržateľné alebo neudržateľné, nechajme bokom a sústreďme sa na Čínu a jej možné plány.

Mnohí špekulujú, že za čínskym hromadením zlata je cieľ nahromadiť ho toľko, aby Čína mohla nastoliť nový zlatý štandard – začať vydávať čínsky juan krytý zlatom. Prípadne digitálny čínsky juan, ktorý sa v Číne obmedzene používa už pár rokov a Čína s ním má veľké plány. Alebo rovno obe formy juanu.

Čo by tento krok v praxi znamenal? Viacerí experti tvrdia, že zavedenie zlatého štandardu by malo mimoriadne negatívny vplyv na USD ale tiež na iné meny a malo by priam nevídaný dopad na svetovú ekonomiku. Americký dolár, euro, britská libra či iné fiat meny by výrazne stratili na hodnote či kúpnej sile. Prím by začal hrať čínsky juan.

Prinavrátenie hodnoty spomenutým menám by išlo napríklad skrz zvýšenie ceny zlata alebo nahromadenie dostatočného množstva tohto vzácneho kovu. Obe možnosti by Číne hrali do kariet a významne by na nich zarobila.

Ak je zavedenie zlatého štandardu skutočne v plánoch Číny, bude s ním však musieť počkať na vhodný moment. V súčasnosti či v blízkej budúcnosti by to nedávalo zmysel keďže by to negatívne ovplyvnilo i samotnú Čínu. Tá ma totižto vo svojich rezervách devízové rezervy v hodnote až 3,2 biliónov USD. Oznámenie ich skutočnej zásoby zlata či dokonca zavedenie zlatého štandardu by tieto rezervy znehodnotilo. Navyše by to destabilizovalo ich menu a zodvihlo cenu zlata.

Jednoducho ešte na to nie je vhodný čas. Ten je podmienený čo najslabším a najmenej používaným dolárom, naopak silným a obľúbeným čínskym juanom, znížením svojich zásob USD a disponovaním čo najväčšou zásobou zlata.

Pripomeňme, že ide o dohady a názory istej skupiny odborníkov. Iní naopak tvrdia, že načrtnutý scenár je nemožný. Či už je možný alebo nie, respektíve či už má Čína tieto plány alebo nie, faktom je, že vlastniť veľa zlata nie je na škodu. Číne to dáva veľkú výhodu a potenciálne prostriedok na zisk obrovskej moci. Podstatne väčšej akou disponuje v súčasnosti.

Na druhú stranu, je potrebné si uvedomiť, že krajiny na čele s USA vedia o čínskom hromadení zlata. Sú si vedomé možných rizík a práve USA sa svojho postavania určite odmieta vzdať. Hoc by aj zlatý štandard bol čínskym cieľom, je ťažké si predstaviť, že by tento cieľ mnohé krajiny nechceli prekaziť.

Záver.

Oficiálne Čína disponuje zásobou 2 011 ton zlata. Tento údaj sa však v perspektíve všetkých informácií uvedených v našich troch článkoch javí byť veľmi pochybným, ba až smiešnym. V Číne sa nachádza obrovské množstvo zlata a nech už má čínsky režim k dispozícii 10 000, 15 000 alebo 30 000 ton, oproti zvyšku sveta má vo svojom zlate a v infraštruktúre na jeho zisk veľkú výhodu. Nie nadarmo je asi najslávnejším citátom o zlate tento: ten, kto vlastní zlato, určuje pravidlá.